Obľúbené citáty

page 75

„To, ako sa k tebe ľudia správajú na konci vzťahu o ich charaktere hovori oveľa viac ako to, ako sa k tebe správali počas vzťahu.“

„Ani jeden umelec nevidí veci tak, aké v skutočnosti sú. Prestal by byť umelcom.“

„Fireheitov zakon: Ked sedíš pri vatre tak vzdy musi dym z ohňa fúkať rovno na teba. Dodatok: presadenie nikdy nepomaha.“

„Trvalý mier nemožno vytvoriť hrozbami, ale iba úprimnou snahou byť pripravený vytvoriť vzájomnú dôveru.“

„Aby sme sa stali človekom, musíme dlho žiť.“

„Príroda, na rozdiel od človeka, svoje zákony neporušuje.“

„História tým, že podáva správu o minulosti, umožňuje ľuďom posudzovať prítomnosť.“

„Múdry je ten, kto hovorí málo.“

„Nie v tom, čo máme, ale v tom, čo sme, je naša osobnosť.“

„Snívať znamená mať aspoň štipku nádeje.“

„Predtým, než začnete niečo hovoriť, spýtajte sa sami seba, či to, čo poviete je pravda, či je to potrebné a či je to láskavé.“

„Žena je ako tvoj tieň, bež za ňou – bude pred tebou utekať, utekaj pred ňou – pobeží za tebou.“

„Kňaz je láskou Kristovho srdca.“

„Pre človeka dneška je modlitba ruženca veľkou pomocou. Prináša pokoj a sústredenosť. Náš život vovádza do Božích tajomstiev a Boha prináša do nášho života.“

„Niekedy je lepšie celý život po niečom márne túžiť, ako prežiť veľké sklamanie zo splneného sna.“

„Strach pred smrťou rastie úmerne s bohatstvom.“

„Miluje ho viac, než bude vedieť
Miluje ju viac, než kedy ukáže“

„Aktivity SMK by mali prebudiť aj toho najmŕtvejšieho Slováka zakopaného 200 rokov v slovenskej zemi, aby vybehol z truhly a dal niekomu konečne po papuli.“

„Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený, a tým, že moji rodičia boli učitelia, a nechceli prísť o prácu, tak sme od 68. roku, alebo 67. roku, nemohli chodiť do kostola. Ja som do kostola chodil. Napriek tomu ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Aby rodičia neprišli o prácu, tak prvé sväté prijímanie som dostal doma. Neskôr som, keďže ma rodičia neviedli ku kresťanstvu, pretože nechceli so mnou takto otvorene rozprávať, […] tak sa zo mňa stal ateista. Ja som ako človek, ktorý […] keď som bol vo veku stredoškoláka, vysokoškoláka, ja som nemal vieru. Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch. […] Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Zaujímalo ma, ako funguje, a išiel som do jeho hĺbky. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus ako taký, a to hlavne silnými črtami. Tým, že máme pracovať s vlastnou mysľou […], že tá myseľ, ktorú tu máme, mala by […], určuje to, či sa momentálne cítime šťastní alebo nešťastní. Takže som sa dosť poctivo, asi štyri alebo päť rokov, tomuto štúdiu venoval. A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k Biblii, a k tomu nášmu Bohu.
o svojom vierovyznaní“