„Pane, radovať sa v tebe, z teba a pre teba, to je opravdivá blaženosť, inej niet.“

„Neznalosť je matkou šťastia a zmyslovej blaženosti.“

Giordano Bruno (1548–1600) taliansky filozof, matematik a astronóm

„Čestný človek nebaží bez práce a bez vlastného pričinenia po blaženosti.“

Ján Kalinčiak (1822–1871) slovenský básnik a pedagóg

„Divokosť nad pravidlo alebo umenie, obrovská blaženosť.“

John Milton (1608–1674) anglický epický básnik

„Blaženosť - Duševný stav spôsobený pozorovaním susedovho nešťastia.“

Ambrose Bierce (1842–1914) americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik

„V láske získavame najväčšiu blaženosť, aká kedy bola na svete.“

Platón (-427–-347 pred n. l.) klasický grécky filozof

Prisudzované výroky
Zdroj: [49]

„Krátke šialenstvo blaženosti zažívajú len tí, ktorí hlboko trpia.“

Friedrich Nietzsche (1844–1900) nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik, a klasický filológ

„Bolesť a hlúposť vedú k veľkej blaženosti a úplnému poznaniu, pretože Večná Múdrosť nestvorila nič, čo je pod Slnkom nadarmo.“

Chalíl Džibrán (1883–1931) libanonský výtvarník, básnik a spisovateľ

„V činnom živote s mnohými povinnosťami je menej blaženosti, než v rozjímavom živote, ktorý sa zaoberá jedným, tj. nazeraním na pravdu.“

Svatý Tomáš Akvinský (1225–1274) taliansky dominikánsky kňaz rímskokatolíckej cirkvi

„Vy muži nechápete rozkoš z pohľadu, z dotyku ruky. Ale čo sa mňa týka, prisahám, že keď počujem tvoj hlas, cítim takú hlbokú, zvláštnu blaženosť, že by ju nenahradili ani tie najvášnivejšie bozky.“

Michail Jurjevič Lermontov (1814–1841) ruský spisovateľ, básnik a maliar

„Človek túži vždy po novom obdarovaní životom, aby mohol vyčerpať, čo mu okamih dáva i berie. Nechce sa vzdať toho, čo ho napĺňa, a najradšej by bol nekonečný a bezhraničný, aby mu život patril úplne a bez konca. Večná blaženosť je radosť bez konca, šťastie bez tieňa, láska bez hraníc, plný život bez ochabnutia, činorodosť, ktorá je zároveň dokonalým pokojom a uvoľnením zo všetkého napätia. To je bytie, o ktoré človeku v tomto živote ide.“

Edith Stein (1891–1942) židovsko-nemecká mníška, teologička a filozofka