„Pri múre, už celkom zvetranom, raz vraj zločinec zaspal a v noci mu vo sne Sarapis zoslal pravdivé posolstvo, pričom mu veštecký riekol: „Ty, nešťastník, čo tu tak ležíš, vstaň a chod nabok, inde si chod ľahnúť." Nato sa vrah zobudil, šiel inde a vzápätí sa za ním náhle zrútil k zemi ten chatrný múr. Ráno potom vrah radostne bohom prinášal obeť za svoj život, myslel si, že z vraždenia ľudí sa boh asi teší. No Sarapis sa mu opäť zjavil vo sne a riekol: „Ty si snáď, úbožiak, myslíš, že vrahov pod ochranou mám? Ak som ti nedal hneď zahynúť a teraz si unikol smrti bez útrap, vedz, že si bol takto zachovaný na popravu!"“