„Žijeme, ako keby sme boli bedári. Z toho pochádza smútok, nuda a zahmlený pohľad na život. A pritom nosíme v sebe poklad, ktorý keby sme poznali, mohol by nás priviesť k radostnému jasaniu, úplne nás uspokojiť, ale aby jej pomohla. Tak ani my nemáme prichádzať k blížnym, aby sme odhaľovali bohatstvo kresťanstva, ale aby sme s nimi znášali bolesť a utrpenie a mali účasť na ich radosti a zodpovednosti, ktorý sa okolo nás odvíja. A to nielen na súkromnom živote jednotlivcov, ale aj na veľkých udalostiach, ktoré sa odohrávajú v našich časoch pred našimi očami.“