„Ďakujem Bohu, že už nikdy nenavštívim otrokársku krajinu. Dodnes, keď počujem vzdialený krik, pripomína mi to s bolestnou živosťou moje pocity, keď som pri prechádzaní okolo domu neďaleko Pernambuca počul najžalostnejšie stony a nemohol som netušiť, že mučia nejakého úbohého otroka, ale vedel som, že som bezmocný ako dieťa, dokonca aj keď som chcel niečo namietať.“