Umberto Eco: Človek

„Aj mlčaním človek hovorí.“

„Človek sa v duchu pýtal, akým nadprirodzeným nástrojom ich iluminátor črtal, aby dosiahol živý účinok na takej nepatrnej ploche.“

„"Kúpele sú dobrá vec," povedal Jorge, "a sám Akvinský ich radí ako prostriedok zaháňajúci smútok, ktorý môže byť planým utrpením, keď nepochádza zo zla, ktoré možno prekonať odvahou. Kúpeľmi sa telesné prejavy opäť dostávajú do rovnováhy. Smiech lomcuje telom, znetvoruje črty tváre, robí človeka podobným opici. "“

„A keď upáľujú človeka, zhorí aj jeho individuálna substancia a v číre nič sa obráti to, čo bolo konkrétnym prejavom jestvovania, a už tým samým bolo dobré, aspoň v očiach Boha, ktorý ho držal pri živote.“

„Moderná filozofia zabudla orientovať svoje bádanie na bytosť a sústredila svoje výskumy na ľudské poznanie. Namiesto toho, aby sa odvolávala na schopnosť človeka spoznať pravdu, poukázala na jeho obmedzenia a hranice.“

„Človek projektuje a "zostavuje" svet bez vopred určených kritérií, a tak nevyhnutne prekonáva aj ponímanie ľudskej dôstojnosti, teda problematickými sa stávajú aj ľudského práva.“

„Preto umenie (a spolu s ním mýtus) ustavične narúša usporiadanie pojmov tým, že predostiera nové transpozície, metafory, metonymie, bez prestania odhaľuje svoju túžbu dať jestvujúcemu svetu vzpriameného človeka tvar taký pestrý, nepravidelný, bez následkov nesúvislý, vzrušujúci a večne nový, tvar, aký je daný svetu snov.“

„Možno si to pravidlo dobre nepamätám, alebo na to, aby sa človek mohol po labyrinte pohybovať, musí mať dobrú Adrianu, ktorá čaká naňho pri vchode a drží koniec nite. Ale takých dlhých nití niet. A keby aj boli, značilo by to (rozprávky často hovoria pravdu), že človek môže vyjsť z labyrintu, len ak má pomoc zvonka.“

„(Matúš 13: 40-42) Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“

„Získaním ohňa dochádza k vzniku remesiel, aspoň v gréckom poňatí techne, a teda k ovládnutiu prírody človekom.“

„Majúc na pamäti, že povinnosťou každého dobrého kresťana je pomáhať blížnemu, veľmi vľúdne som k nej podišiel a dobrou latinčinou som jej povedal, že sa nemusí báť, lebo som priateľ, rozhodne nie nepriateľ, a už vôbec nie ten človek, čo jej naháňa hrôzu.“

„Och, Pane, keď je duša uchvátená, vtedy jedinou cnosťou je milovať to, čo človek vidí (a nie je to pravda?), najvyšším šťastím mať to, čo má vtedy človek poje životné blaho zo samého prameňa (nepovedal to už ktosi?), ochutnáva skutočný život, ktorý po tomto smrteľnom živote, budeme žiť vo večnosti po boku anjelov…“

„To ma zmiatlo. Vždy som si myslel, že logika je univerzálna zbraň, a teraz som zistil že jej platnosť závisí od toho, ako sa používa. Na druhej strane som si popri svojom majstrovi uvedomoval, a v nasledujúcich dňoch čoraz väčšmi, že logika môže byť veľmi užitočná, iba ak sa v nej človek nezamoce.“

„…Telesná krása, to je iba koža. Keby muži videli, čo je pod kožou, ako to dokáže boiótsky rys, pri pohľade na ženu by ich striaslo od odporu. Celý ten pôvab sa skladá zo slizu a z krvi, z telesných štiav a zo žlče. Ak si človek pomyslí, čo sa skrýva v nozdrách, v hrdle a v bruchu, vidí iba hnus. A ak sa nám hnusí dotknúť sa prstom sopľa alebo človečinca, ako by sme mohli túžiť objať sám mech, ktorý ich obsahuje?“

„Skutočne. Najprv krupobitie, potom krv, potom voda a teraz hviezdy… Ak je tak, všetko treba preskúmať znova, vrah nekonal podľa náhody, sledoval istý plán… Ale možno si predstaviť človeka s takým zločinným úmyslom, ktorý by zabíjal iba vtedy, keby to mohol urobiť tak, ako to stojí napísané v Apokalypse?“

„Zmiznutie veľkého človeka bolo potrebné pre nastúpenie veľkého storočia. Podujal sa na to ktosi, komu nemožno protirečiť. Panika hrdinov sa vysvetľuje. V bitke pri Waterloo je čosi viac ako mračno, je tam meteor. Tu prišiel Boh.“

„Hľadaj vnútri človeka: tam prebýva Boh. ( v lat.: Redi in interiorem hominem: ibi habitat Deus).“

„Spoločenský život sa obmedzil na občasnú výmenu jednoslabičných slov, pretože mlčať zlato, chápavému veľa slov netreba, do zavretých úst nevletí ti chrúst, hovor málo, počúvaj veľa - do siahneš svojho cieľa, a vypustené slovo človeka oslabí, zadržané ho posilní (opatrnosti nikdy nie je nazvyš).“