Søren Kierkegaard citáty

page 11

„Keď ma stigmatizujete, popriete ma.“

„Ľudia požadujú slobodu prejavu ako kompenzáciu za slobodu myslenia, ktorú zriedka využívajú.“

„Život nie je problém, ktorý treba vyriešiť, ale realita, ktorú treba zažiť.“

„Najbežnejšou formou zúfalstva je nebyť tým, kým ste.“

„Šťastie je najlepšou skrýšou pre zúfalstvo.“

„Pomáhať inému človeku, aby miloval Boha, znamená milovať ho; byť podporovaný v láske k Bohu iným človekom znamená byť milovaný.“

„Láske treba uveriť a musí sa žiť.“

„Láska k Bohu a láska k blížnemu sú dve krídla dverí, ktoré sa nedajú otvoriť ani zavrieť samostatne.“

„Svet sa skladá zo samých príležitostí k láske.“

„Milovať človeka znamená: pomôcť mu milovať Boha.“

„Trpezlivosť je sila duše, ktorú každý potrebuje, aby dosiahol v živote svoj cieľ.“

„Vnútorný život dnešného sveta je chorý. Keby som bol lekár a niekto by ma požiadal o radu, odpovedal by som: Vytváraj ticho a veď ľudí k tomu, aby mlčali!“

„O svojej večnosti rozhodujeme v tomto živote!“

„Život môže byť pochopený len vtedy, keď naň hľadíme späť, ale žitý iba vtedy, keď pozeráme dopredu.“

„Aj dejiny sa odoberajú k Ježišovmu hrobu a musia konštatovať, že je to tak, ako povedali svedkovia. No jeho, zmŕtvychvstalého, nevidia. To nám neumožnia dejiny, ale viera.“

„Je neuveriteľné, akí vynaliezaví sú ľudia, aby sa mohli vyhnúť rozhodnutiam.“

„Najväčšou dokonalosťou človeka je to, že potrebuje Boha.“

„Smútok je v skutočnosti založený na tom, že čestne a bez podvodov odráža čisto ľudským spôsobom, aké je byť dieťaťom.“

„Väčšina ľudí sa naháňa za pôžitkami v takom chvate, že neraz prebehnú popri nich.“

„Zdá sa, že ľuďom bola daná reč nie preto, aby vyslovili svoje myšlienky, ale aby zastierali, že žiadne nemajú.“

„Predovšetkým nezabúdaj na svoju povinnosť milovať seba samého.“

„Buď to urobíte, alebo nie - budete ľutovať oboje.“

„Mám len jedného priateľa, a tým je ozvena. Prečo je to môj priateľ? Pretože milujem svoj smútok a ozvena mi ho neberie. Mám len jedného dôverníka, a tým je ticho noci. Prečo je to môj dôverník? Pretože mlčí.“

„Človeka navádzaj mlčať. Jedine tak môže počuť Božie Slovo.“

„Keby som bol lekárom a dostal by som otázku: Čo radíš?, odpovedal by som: Vytváraj ticho. Privádzaj ľudí k mlčaniu. Ináč nebude počuť Božie slovo.“

„Mnohí z nás sa v spôsobe čítania Biblie podobajú myške, ktorá sa pokúša chytiť syr z pasce, a pritom sa do nej nechytiť.“

„Úzkostlivosť je závrat zo slobody.“

„Úlohou modlitby nie je ovplyvňovať Boha, ale skôr meniť povahu toho, kto sa modlí.“

„Kto za to môže, ak nie ona a tretí faktor, o ktorom nikto nevie, odkiaľ pochádza, ktorý ma pohol svojím podnetom a premenil ma?“

„Čo sa nikdy nezmení, aj keď sa všetko zmení? Láska!“

„Čo možno vziať a čo zároveň všetko berie? Láska!“

„Čo možno dať a čo všetko dáva? Láska!“

„Mnoho vecí môže človek vykonať za druhých. Veriť nie.“

„Paradox nás vždy stavia pred voľbu, rozhodnutie Buď - alebo. Zodpovednosť za voľbu nesieme sami.“

„Stať sa kresťanom môžeme pripodobniť k radikálnej liečbe, ktorú sa usilujeme čo najviac oddialiť.“

„Trpieť znamená mať spoločné tajomstvo s Bohom.“

„Existujú dva spôsoby, ako sa nechať oklamať. Jeden je veriť tomu, čo nie je pravda; druhý je odmietnuť uveriť tomu, čo je pravda.“

„Najbolestivejším stavom bytia je pripomínanie si budúcnosti, najmä tej, ktorú nikdy nebudete mať.“

„Odvážiť sa znamená na chvíľu stratiť pevnú pôdu pod nohami. Neodvážiť sa znamená stratiť samého seba.“

„Ľudia ma chápu tak zle, že ani nepochopia moju sťažnosť, že mi nerozumejú.“

„Všetko to vidím dokonale; sú dve možné situácie - buď môžeme urobiť to, alebo ono. Môj úprimný názor a moja priateľská rada znie: buď to urobte, alebo to nerobte - budete ľutovať oboje.“

“The truth is a trap: you can not get it without it getting you; you cannot get the truth by capturing it, only by its capturing you.”

“When one merely states that one has many subscribers and keeps on saying it, then one gets many; just as when one sheep goes to water, the next one also goes, and when it is continually said of a large flock of sheep that they go hither and yon to water, then the rest must also go, so people believe that it must be the demand of the times, that for the sake of use and custom – they must also subscribe.”

“I felt a real Christian satisfaction in the fact that, if there were no other, there was one man who (several years before existence set the race another lesson to learn) made a practical effort on a small scale to learn the lesson of loving one’s neighbor and alas! Got at the same time a frightful insight into what an illusion Christendom is, and (a little later, to be sure) an insight also into what a situation the simpler classes suffered themselves to be seduced by paltry-newspaper writers, whose struggle or fight for equality (since it is in the service of a lie) cannot lead to any other result but to prompt the privileged classes in self-defence to stand proudly aloof from the common man, and to make the common man insolent in his forwardness.”

“A line by Thomas à Kempis which perhaps could be used as a motto sometime. He says of Paul: Therefore he turned everything over to God, who knows all, and defended himself solely by means of patience and humility.... He did defend himself now and then so that the weak would not be offended by his silence. Book III, chapter 36, para. 2, or in my little edition, p. 131.”

“Zealousness to learn from life is seldom found, but all the more frequently a desire, inclination, and reciprocal haste to be deceived by life. Undaunted, people do not seem to have a Socratic fear of being deceived, for the voice of God is always a whisper, while the demand of the age is a thousand-tongued rumor, not an all-powerful call that creates great men but a stirring in the offal that creates confused pates, an abracadabra that produces after its kind as is the case with all production. Even less do people seem to have above all a Socratic fear of being deceived by themselves, do not seem to be the least aware that if the self-deceived are the most miserable of all, then among these, again, the most miserable are those who are presumptuously deceived by themselves in contrast to those who are piously deceived.”

“A Roman emperor sitting at the table surrounded by his bodyguard is a magnificent sight, but when the reason is fear, the magnificence pales. So also when the individual does not dare stand taciturnly by his word, does not stand freely and confidently on the pedestal of a conscious act, but is surrounded by a host of deliberations before and after that render him incapable of getting his eye on the action.”

“Is there anything we cannot contrive to call the demands of the times, and is there anything that does not acquire a certain prestige by being the demand of the times? But for decisive religious categories to become the demand for the times is eo ipso a contradiction. “The times” is too abstract a category to be able as claimant to demand the decisive religious categories that belong specifically to individuality and particularity; loud collective demands en mass for what can be shared only by the single individual in particularity, in solitariness, in silence, cannot be made.”

“Surrounded by hordes of people, busy with all sorts of secular matters, more and more shrewd about the ways of the world - such a person forgets himself, forgets his name divinely understood, does not dare to believe in himself, finds it too risky to be himself, far easier and safer to be like the others, to become a copy, a number, part of the crowd.”