Robert Schumann bol nemecký hudobný skladateľ, kritik, interpret, klavirista a dirigent.

V roku 1834 založil časopis Neue Zeitschrift für Musik, do ktorého celé roky prispieval pod rôznymi pseudonymami. Ako hudobný kritik rozpoznal talent, aký mali Chopin, Berlioz, Brahms, ktorí boli jeho súčasníkmi, no zároveň uznával osobnosti minulosti, akými boli Bach, Beethoven, Mozart či Schubert.

Mal dobrý prehľad o vtedajšej poézii, ktorú využíval ako texty pre svoje piesne. Schumann si vyrobil prístroj ktorým chcel dosiahnuť absolútnu samostatnosť prstov. Následkom používania tohto prístroja mu ochrnul stredný prst na pravej ruke,preto musel túto činnosť zanechať. Schumannove piesne predstavujú nový typ hudby, ktorý bol predtým ľuďom neznámy. Jeho cykly Kruh piesní, Básnikova láska, Myrty, Album piesní pre mládež a iné sú toho jasným dôkazom.

Druhou vrcholnou oblasťou Schumannovej tvorby sú klavírne diela. Tak, ako aj Chopin, aj on našiel v klavíri najosobitejší nástroj na vyjadrenie svojich pocitov. Jeho cykly skladieb Karneval, Motýle, Detské scény, Lesné dcéry a Fantazijné skladby 3 klavírne sonáty a iné sú obľúbené po celom svete.

Záujem o klavír bol u Schumanna spôsobený aj šťastným manželstvom s Klárou Wieckovou. Pre ňu autor skomponoval Klavírny koncert a-mol, Violončelový koncert a-mol, Fantázia pre husle a veľa komorných diel. Tie boli vzorom pre Smetanu a mnoho ďalších. Už v zrelom veku napísal 4 symfónie, z ktorých vyniká Symfónia B dur - Jarná, a štvrtá d - mol. Venoval pozornosť aj tvorbe symfonických básní napríklad Manfred k básni Lorda Byrona alebo Goetheho Faustovi. Existuje o ňom niekoľko portrétov, skutočný obraz sa však nezachoval. Schumann sa ako 45-ročný pokúsil o samovraždu skokom do Rýna a čoskoro zomrel v ústave pre duševne chorých.