Milan Rúfus citáty

„Nedeľná modlitba za otcove ruky

Otcove ruky na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč -
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.

Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.

A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.

Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.“

„Láska je víno bohov v krehkej nádobe.“

„Ľudstvo má viac času než človek.“

„Studnička je, kde to, čo vyviera, neodchádza a verné je to tam. /Milan Rúfus: Chlapec a studnička/“

„Demokracia. Omyl človečí? Alebo človek na viac ozaj nemá?“

„Vieš iba abecedu. V nej slabikuješ denne svoju biedu, i svoju veľkosť.“

„Dobročinnosť je výnimočný stav, keď sa z ľahostajného prúdu človečiny oddelí skutočná ľudskosť, aby pomohla trpiacemu.“

„Anjelské prianie Dobré ránko, pekný dník aby na teba pozor dal. Milan Rúfus“

„Nie je to práve hysterický nepokoj súčasného sveta, ktorý hovorí o tom, ako veľmi sa tento svet vzďaľuje od jaslí vianočného Dieťaťa?“

„Položiť na stôl presne ako chlieb alebo vodu. Alebo medzi dva prsty soli. To je báseň.“

„…už iba smiešni sú v poriadku.“