Michail Jurjevič Lermontov citáty

page 2

„Ženy milujú len tých, ktorých nepoznajú!“

„Mnohé pokojné rieky začínajú ako búrlivé vodopády, ale žiadna z nich sa nehrnie a nepení až do mora.“

„My, ženy, potrebujeme krásu, aby nás muži milovali a hlúposť, aby sme milovali my ich.“

„Najsilnejšou stránkou človeka nie je šikovnosť alebo vonkajší výzor, ale jeho charakter.“

„Smútok – krutý to vládca.“

„Láska je ako oheň: ak naň neprikladáš, vyhasne.“

„Rane v srdci sa vraví láska.“

„Úcta má svoje hranice, kdežto láska nemá žiadne.“

„Samota lásku skôr roznecuje, než tlmí.“

„Ten kto je prázdny, je naplnený samým sebou.“

„Je strašné pomyslieť, že raz príde deň, keď nebudem už môcť povedať: ja.“

„Vy muži nechápete rozkoš z pohľadu, z dotyku ruky. Ale čo sa mňa týka, prisahám, že keď počujem tvoj hlas, cítim takú hlbokú, zvláštnu blaženosť, že by ju nenahradili ani tie najvášnivejšie bozky.“

„Moju dušu pokazil svet, moja obrazotvornosť je nespokojná a moje srdce nenásytné, všetko je mi málo: s takou istou ľahkosťou privykám smútku ako rozkošiam - a môj život stáva sa zo dňa na deň opustenejší.“

“One should never spurn a penitent criminal: in his despair he may become twice as much a criminal as before.”

“And I, as I lived, in an alien land
Will die a slave and an orphan.”

“Farewell, unwashed Russia,
Land of slaves, land of masters,
And you, blue uniforms,
And you, people, devoted to them.
Perhaps beyond the wall of the Caucasus,
I will hide from your pashas,
From their all-seeing eye,
From their all-hearing ears.”