Marcus Tullius Cicero: Citáty o živote

„Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“

„Život zomrelých zostane vždy v pamäti žijúcich.“

„Keby náš duch nemal isté predtuchy budúcnosti a keby nedovolil svojmu mysleniu prekročiť hranice, ktorými je obmedzený čas nášho života, je isté, že by sa netrýznil prekonávaním ťažkostí a netrápil toľkými starosťami, neodopieral by si spánok a neriskoval veľakrát dokonca svoj život. Je to však iné: práve tí najlepší majú v sebe akýsi ušľachtilý pud, ktorý vo dne v noci bodá dušu ostrohami slávy a upozorňuje ju, že nesmieme nechať spomienku na seba zaniknúť spolu so životom, ale že ju musíme rozšíriť na budúce veky.“

„Kto nežiali nad smrťou svojich drahých predovšetkým preto, že smrť ich pozbavila výhod pozemského života? Zbav ich tejto predstavy a zbavíš ich aj smútku! Veď pozostalí neplačú preto, že sa ujma dotýka ich. Možno pociťujú smútok, možno sú skľúčení, ale tie Žalostné náreky a srdcervúce vzlyky pochádzajú z predstavy, že ten, koho sme milovali, smrťou prišiel o príjemnosti tohto života a že si to sám uvedomuje. A k takýmto pocitom nás vedie sama príroda, nie nejaké mudrovanie.“

„Keď sa silné myšlienky stručne vyslovia, veľmi vplývajú na zlepšenie života.“

„Spolu so životom stráca sa aj schopnosť Vnímať a kto nevníma, tomu už na ničom nezáleží.“

„História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias.“

„Ani šediny, ani vrásky nedokážu na seba náhle strhnúť vážnosť, ale čestne prežitý život zožne nakoniec vážnosť ako svoj posledný plod.“

„Telesné pôžitky patria skôr k životu zvierat, bohatstvo, zdravie, moc či pocty sú chvíľkové a nestále, podliehajú oveľa viac okolnostiam a rozmarom osudu než našej vôli.“

„Existuje teda zákon, nie písaný, ale vrodený, ktorý sme si neosvojili učením, nepočuli ani neprečítali, ale ktorý sme získali od samotnej prírody, vsali do seba a dali mu výraz, ku ktorému sme neboli vyučení, ale stvorení, ku ktorému nás nepriviedlo školenie, ale pud, a keď náš život narazí na nejaké nástrahy, na násilie alebo zbrane lupičov či osobných nepriateľov, ustanovuje tento zákon, že pre záchranu života je čestný každý prostriedok.“

„Zo všetkých odmien za statočnosť, ak treba brať odmeny do úvahy, najskvelejšia je vraj sláva: je to to jediné, čo človeka zmieri s krátkosťou života, čo spôsobuje, že sme prítomní, aj keď sme neprítomní, že žijeme, aj keď sme mŕtvi. Po jej stupňoch akoby ľudia konečne vystupovali do neba.“

„Každý má byť spokojný s časom, ktorý mu je daný k životu. Krátky čas života je dosť dlhý na to, aby si žil dobre a čestne.“

„Rozum je akoby svetlo a jas života.“

„Krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život.“

„Život nemôže byť príjemný, ak nie je zároveň aj čestný“

„Vôbec sa netreba čudovať, že to, čo ľudia robia v živote, o čom rozmýšľajú a starajú sa, čo vidia a konajú v bdelom stave, čo ich trápi, potom nájdu i vo sne.“

„To najobsiahlejšie zo všetkých umení, umenie dobre žiť, sa naučíte viac v živote, ako v knihách.“

„Byť sám a bez priateľov znamená viesť život plný nebezpečia a strachu.“

„Veď ak pri gladiátorských zápasoch, keď ide o život ľudí z najnižšieho rodu, obvykle priam nenávidíme ustráchaných, prosiacich a žobrúcich o svoj život, no statočných, srdnatých a nebojácne sa ponúkajúcich smrti sme naklonení zachovať pri živote, a skôr nám je ľúto tých, čo sa o naše zľutovanie neuchádzajú, než tých, čo si ho vymáhajú prosbami, o čo viac to musíme robiť, keď ide o najstatočnejších občanov!“