Marcus Tullius Cicero: Citáty o ľuďoch (page 2)

„Ľudia sa ničím iným nepriblížia väčšmi k bohom ako tým, keď sa usilujú robiť šťastnými iných ľudí.“

„Ľudia túžia po bohatstve jednak preto, aby ukojili nevyhnutné životné potreby, jednak aby si užili rozkoši. Ale tí, ktorých duch smeruje vyššie, usilujú sa o majetok preto, aby si mohli získať priazeň ľudu verejnou dobročinnosťou.“

„Medzi človekom a zvieraťom je najväčší rozdiel v tom, že zviera ako tvor riadený zmyslami sa prispôsobuje iba svojmu okoliu a prítomnosti a len veľmi málo vníma minulosť alebo budúcnosť, no človek obdarený rozumom vníma s jeho pomocou dejovú následnosť, vidí príčiny vecí, uvedomuje si ich podmienky a predpoklady, porovnáva podobné javy, budúcnosť tesne spája s prítomnosťou - a tak vidí kolobeh celého života a vopred zariaďuje nevyhnutne potrebné veci. Táto pospolitosť silou rozumu zbližuje človeka s človekom k pospolitosti reči a života a vštepuje mu predovšetkým celkom zvláštnu lásku k deťom, ďalej ho vedie k tomu, aby túžil po spoločenskom spolužití ľudí i po účasti na ňom, a preto aby si zaopatril potrebné veci na lepšie živobytie nielen pre seba samého, ale i pre manželku, deti a ostatných, ktorých má rád a o ktorých sa má starať. A táto starostlivosť podnecuje tiež ľudského ducha a posilňuje ho k činnosti.“

„Mnohí vynikajúci ľudia si dali záležať na tom, aby po sebe zanechali sochy a obrazy, podobizne tela, nie ducha; no nemalo by nám snáď viac záležať na tom, aby sme po sebe zanechali obraz svojho myslenia a svojich duševných predností vytvorený k úplnej dokonalosti najväčšími“

„Najčastejšie sa ľudia odhodlávajú ku krivde preto, aby dosiahli splnenie svojich chúťok, a na tejto neresti má najväčší podiel lakomosť.“

„Sú aj takí ľudia, ktorí v snahe starať sa o svoje súkromné imanie alebo z akejsi nechutí prehlasujú, že sa starajú len o svoje veci. a zrejme teda nikomu nekrivdia. Takí ľudia síce nekonajú jednu nespravodlivosť, ale zato upadajú do druhej. Zrádzajú spoločenstvo života, lebo mu neobetujú nič zo svojich snáh, nič zo svojej práce, nič zo svojich schopnosti.“

„Súkromný majetok nepochádza z prírody, ale buď zo starého osadenstva - tým, že ľudia kedysi dávno prišli do neobývaných končín, alebo z víťazstva - tým, že sa zmocnili svojho územia vojnou, alebo zo zákona, zo zmluvy, z dohody, z rozhodnutia lósu. Keď sa už jednotlivé časti toho, čo bolo od prírody spoločné, stali súkromným vlastníctvom, nech si každý nechá to, čo mu pripadlo. Ak si potom z toho niečo privlastní niekto iný, poruší tým právo ľudskej spoločnosti.“

„Ak súhlas všetkých je hlasom prírody, ak všetci ľudia všade na svete uznávajú jestvovanie niečoho, čo sa vzťahuje na mŕtvych, musíme tomu veriť aj my. A ak ľudia vynikajúceho nadania a ľudia cnostní najhlbšie prenikli do podstaty prírody práve vďaka svojej dokonalosti a ak práve títo najlepší tak veľmi dbajú o to, aby slúžili budúcim pokoleniam, pravdepodobne budú niečo vnímať aj po smrti.“

„Náruživosť, lakomstvo a opovážlivosť robia ľudí slepými.“

„Ťažko povedať, nakoľko si nakloní priazeň ľudí vľúdna a láskavá reč.“

„To, v čom sú všetci ľudia zajedno, treba pokladať za zákon daný prírodou.“

„Nenávidím ľudí, ktorí iba filozofujú a málo robia.“

„Činy múdrych ľudí diktuje rozum, menej múdrych skúsenosť, nevediacich nutnosť, činy zvierat príroda.“

„Niektorí ľudia vynakladajú priveľké úsilie a priveľa práce na bezvýznamné veci.“

„Nikde na svete sa nenájde národ takých surových a drsných mravov, aby sa v jeho mysli neujala nejaká predstava o bohoch. Mnohí síce majú o bohoch zvrátené predstavy - zapríčinila to skazenosť mravov – no i tak všetci veria, že jestvuje nejaká božská sila, nejaká božská bytosť. A táto predstava nevznikla na základe akejsi ústnej či inej dohody medzi ľuďmi, túto predstavu neutvrdzujú v ľuďoch nijaké nariadenia ani zákony.“

„Význam priateľstva sa dá najlepšie posúdiť zo skutočnosti, že pri neohraničenej veľkosti ľudského pokolenia, vytvoreného samou prírodou, je priateľský vzťah vymedzený takými úzkymi hranicami, že skutočné priateľské puto vzniká iba medzi dvoma, prípadne medzi niekoľkými ľuďmi.“

„Vždy treba byť ostražitým: dobrým ľuďom hrozí mnoho nástrah.“

„Obrana druhých a povinnosť im pomôcť sa zanedbáva z niekoľkých príčin. Ľudia si nechcú robiť nepriateľov, podstúpiť nejakú námahu, vziať na seba peňažné výdavky, alebo ich zdrží ich nedbanlivosť, lenivosť a váhavosť, alebo ich záujmy a starosti, a tak nechávajú bez pomoci tých, ktorých by sa mali zastať.“

„Zo všetkých neprávostí je najhoršia tá, že sa ľudia snažia vzbudzovať zdanie počestnosti, keď najviac podvádzajú.“