Marcus Tullius Cicero citáty

page 5

„Smrť na úteku je hanebná, pri víťazstve slávna.“

„Smrť, ak po nej nasleduje nesmrteľnosť, netreba oplakávať.“

„A čo naši filozofi? Či neuvádzajú svoje mená práve v tých knihách, v ktorých píšu o pohŕdaní slávou?“

„Myslím si, že vojvodca má mať najmä štyri vlastnosti: stratégiu vo vojne, statočnosť, autoritu a šťastie.“

„Aj napomínať a byť napomínaný je vlastnosťou pravého priateľstva.“

„Na základe jednotnej mienky celého ľudstva uznávame, že duše trvajú ďalej aj po smrti.“

„Správne konanie je skutočne spravodlivé len vtedy, ak je dobrovoľné.“

„Náhoda vládne svetu; Náhoda vládne poľom.“

„Ak je správny názor, podľa ktorého duša i telo zanikajú spolu a po smrti nám nezostáva nijaké vedomie, potom nie je síce na smrti nič dobrého, ale ani nič zlého.“

„Najčastejšie sa ľudia odhodlávajú ku krivde preto, aby dosiahli splnenie svojich chúťok, a na tejto neresti má najväčší podiel lakomosť.“

„Ak niekto definuje najvyššie dobro tak, že nemá nič spoločné s cnosťou a ak ho meria svojim prospechom, nie čestnosťou, potom takýto človek, ak je dôsledný, nemôže pestovať ani priateľstvo, ani spravodlivosť, ani štedrosť.“

„Sú aj takí ľudia, ktorí v snahe starať sa o svoje súkromné imanie alebo z akejsi nechutí prehlasujú, že sa starajú len o svoje veci. a zrejme teda nikomu nekrivdia. Takí ľudia síce nekonajú jednu nespravodlivosť, ale zato upadajú do druhej. Zrádzajú spoločenstvo života, lebo mu neobetujú nič zo svojich snáh, nič zo svojej práce, nič zo svojich schopnosti.“

„Sudca má v sporoch vždy ísť za pravdou.“

„Súkromný majetok nepochádza z prírody, ale buď zo starého osadenstva - tým, že ľudia kedysi dávno prišli do neobývaných končín, alebo z víťazstva - tým, že sa zmocnili svojho územia vojnou, alebo zo zákona, zo zmluvy, z dohody, z rozhodnutia lósu. Keď sa už jednotlivé časti toho, čo bolo od prírody spoločné, stali súkromným vlastníctvom, nech si každý nechá to, čo mu pripadlo. Ak si potom z toho niečo privlastní niekto iný, poruší tým právo ľudskej spoločnosti.“

„Ak sa niekto dá poznaním odviesť od účasti na verejnom živote, nezrovnáva sa to s pojmom povinnosti, lebo cnosť sa môže uplatniť len praktickou činnosťou.“

„Systematické pestovanie všetkých vied, ktoré hľadajú správnu cestu života, sa zakladá na štúdiu životnej múdrosti.“

„Ak sme sa zbavili nevyhnutných prác a starostí, túžime niečo vidieť, počuť, niečomu sa priučiť; a poznanie skrytých a podivuhodných vecí pokladáme za potrebné k blaženému životu.“

„Najviac obdivujeme toho, koho peniaze nechávajú ľahostajným.“

„Ak súhlas všetkých je hlasom prírody, ak všetci ľudia všade na svete uznávajú jestvovanie niečoho, čo sa vzťahuje na mŕtvych, musíme tomu veriť aj my. A ak ľudia vynikajúceho nadania a ľudia cnostní najhlbšie prenikli do podstaty prírody práve vďaka svojej dokonalosti a ak práve títo najlepší tak veľmi dbajú o to, aby slúžili budúcim pokoleniam, pravdepodobne budú niečo vnímať aj po smrti.“

„Šťastie je slepé.“

„Šťastie má niekoho v láske.“

„Náruživosť, lakomstvo a opovážlivosť robia ľudí slepými.“

„Náš život má krátke trvanie, je však dostatočne dlhý na to, aby sme žili mravne a čestne.“

„Ako môže existovať život, ktorý by stál za to, ak sa tento život neopiera o vzájomnú náklonnosť priateľa?“

„Nehanebný je ten, kto za dobro nežiada vďaku, ale odmenu.“

„Tak ako je kôň zrodený k behu, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, tak je človek zrodený na dve veci, ako vraví Aristotéles: na rozmýšľanie a na jednanie.“

„Tak naše mysle oslabené prácou chcú sa rozveseliť a akoby lietať si bez námahy a obáv.“

„Taká veľká je sila cnosti, že ak položíme na druhú stranu váh všetko ostatné, nebude to ani vidieť.“

„Nech sa celé naše myslenie a všetka duševná činnosť zameria buď na čestné činy, vedúce k dobrému a šťastnému životu, alebo na vedecké a teoretické štúdiá.“

„Takmer všetci starí vyhlásili, že nič nemožno poznať, nič pochopiť, nič vedieť. Že zmysly sú obmedzené, duchovia tupí, život krátky.“

„Ani bohovia nemôžu pomôcť tým, ktorí sa bezhlavo vrhajú do nebezpečenstva.“

„Nech sa každý zaoberá tým umením, v ktorom sa vyzná.“

„Tam nie je pravé priateľstvo, kde jedna polovica nechce počuť pravdu a druhá je hotová luhať.“

„Nech túžba počúva rozum.“

„Bez priateľstva niet života.“

„Neistý je výsledok vojny, keď vojnové šťastie kolíše.“

„Ťažko povedať, nakoľko si nakloní priazeň ľudí vľúdna a láskavá reč.“

„Nemalá sila rozumnej ľudskej prirodzenosti spočíva v tom, že medzi živými tvormi iba človek chápe, čo je poriadok, čo sa patrí pri jednaní i v reči a ako v čom zachovávať mieru.“

„Ťažko vyjadriť, koľko lásky a slasti znamená pojem vlasť.“

„Blažený život nachádzame v duševnom pokoji a oslobodení od všetkých povinností.“

„Nemalo by stačiť to, čo vraví o filozofoch Platón: sú spravodliví, lebo sa zaoberajú skúmaním pravdy a pohŕdajú vecami, o ktoré sa iní vášnivo usilujú, a medzi sebou zvádzajú boje, pretože sami si tie veci vôbec necenia. Istú spravodlivosť tým síce iste dosahujú, že totiž sami nikomu nekrivdia, ale pritom sa dopúšťajú inej nespravodlivosti, lebo pri zamestnaní svojimi vedeckými záujmami ponechávajú bez ochrany tých, ktorých by mali chrániť.“

„Boha nevidíš, ale spoznáš ho podľa jeho skutkov.“

„Nemáme len zbierať múdrosť, ale máme ju aj využívať.“

„Bohatý je ten, kto má tak mnoho, že si viacej nežiada.“

„Nemať kam hlavu zložiť.“

„To, čo vytvorila príroda, je vždy lepšie ako to, čo bolo vytvorene umelo.“

„To, v čom sú všetci ľudia zajedno, treba pokladať za zákon daný prírodou.“

„Celému rodu živočíchov je dané prírodou predovšetkým to, že chránia seba, svoj život a svoje telo, že sa vyhýbajú tomu, čo sa im zdá škodlivé a vyhľadávajú a snažia sa získať to, čo naliehavo potrebujú pre život, ako je potrava, skrýše a iné.“

„Trápiť sa pre vlastné nešťastie nie je prejavom lásky k priateľovi, ale lásky k sebe.“