Marcus Tullius Cicero: Populárne citáty (page 3)

„Najčastejšie sa ľudia dávajú strhnúť k tomu, že zabúdajú na spravodlivosť, keď prepadnú túžbe po moci, cti a sláve.“

„Spoľahlivý priateľ sa poznáva v neistej situácii; V núdzi poznáš priateľa.“

„Lenivosť je strach pred očakávanou prácou.“

„Klamárovi obyčajne neveríme, aj keď už hovorí pravdu.“

„Zo všetkých odmien za statočnosť, ak treba brať odmeny do úvahy, najskvelejšia je vraj sláva: je to to jediné, čo človeka zmieri s krátkosťou života, čo spôsobuje, že sme prítomní, aj keď sme neprítomní, že žijeme, aj keď sme mŕtvi. Po jej stupňoch akoby ľudia konečne vystupovali do neba.“

„Keď sa silné myšlienky stručne vyslovia, veľmi vplývajú na zlepšenie života.“

„Žiť je ta najkrajšia vec na svete.“

„Mojím cieľom nie je totiž nič viac ako dostať sa k hranici pravdepodobnosti.“

„Nad myšlienku nie je nič rýchlejšie. Neexistuje rýchlosť, ktorá by mohla súperiť s rýchlosťou myšlienky.“

„Ak pôsobí na ducha pokojne a stále rozum, hovorí sa tomu radosť.“

„Zákon nie je nič iné ako jasný a z vôle bohov daný poriadok, ktorý odporúča konať čestne a zakazuje opak; Zákon nie je nič iné ako správny a z nebies vzatý rozum, ktorý prikazuje veci počestné a zakazuje opačné.“

„Ľudská myseľ odvodená z božského rozumu sa nedá porovnávať s ničím iným než so samým bohom.“

„Odvážny človek je plný viery.“

„A na základe čoho alebo prečo teda vravíš, že smrť sa ti zdá zlom? Veď ak duša bude trvať ďalej, smrť nás urobí šťastnými, a ak prestane vnímať, nemôžeme byť nešťastní.“

„Pokiaľ ide o mňa, predstavoval som si všetky svoje činy hneď pri ich konaní ako sejbu, ktorú rozsievam do sveta na večnú pamiatku. Či už o nej nebudem po smrti nič vedieť, alebo sa nejako dotkne mojej duše, ako usúdili veľkí mudrci, jedno je isté: teraz mám potešenie z uvažovania o tom.“

„História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias.“

„Kto svoje myšlienky, keď ich dáva na papier, nevie jasne usporiadať, zrozumiteľne podať a čitateľa nejako upútať, patri k ľudom, ktorí svoj voľný čas i literatúru využívajú nesprávne.“

„Vidíš, aké nestále a menlivé sú životné osudy, aké blúdivé a vrtkavé je šťastie.“

„Hoci Terentiov Chremes hovorí, že nič ľudské mu nie je cudzie, vskutku usudzujeme inak o druhých ľuďoch a inak o sebe samých, pretože skôr si uvedomujeme a cítime vlastné šťastie a nešťastie než cudzie, ktoré vidíme akoby z veľkej vzdialenosti. Preto nám dobre radia tí, čo nám prikazujú, aby sme nerobili nič také, o čom by sme museli pochybovať, či je to správne alebo nesprávne. Spravodlivosť je totiž samou svojou podstatou jasná, zatiaľ čo akékoľvek pochybovanie prezrádza, že človek pomýšľa na bezprávie.“