„Hoci Terentiov Chremes hovorí, že nič ľudské mu nie je cudzie, vskutku usudzujeme inak o druhých ľuďoch a inak o sebe samých, pretože skôr si uvedomujeme a cítime vlastné šťastie a nešťastie než cudzie, ktoré vidíme akoby z veľkej vzdialenosti. Preto nám dobre radia tí, čo nám prikazujú, aby sme nerobili nič také, o čom by sme museli pochybovať, či je to správne alebo nesprávne. Spravodlivosť je totiž samou svojou podstatou jasná, zatiaľ čo akékoľvek pochybovanie prezrádza, že človek pomýšľa na bezprávie.“