James Joyce citáty

page 7

„Láska miluje milovať lásku.“

„Niet lepších priateľov ako starí priatelia.“

„Sústavným spolunažívaním ľudia strácajú vzájomnú ohľaduplnosť k osobným nedostatkom.“

„Čo je tvoje, je aj moje a čo je moje je len moje vlastné.“

„Aj keď originalita môže človeku priniesť aj odmenu, nemusí nevyhnutne viesť k úspechu.“

„Drahým sa vám vidí iba to, po čom netúžite. V tom je tajomstvo dobrého obchodníka.“

„Geniálny človek sa nemýli, jeho omyly sú zámerné a predstavujú brány objavov.“

„Ľudia sa zmieria s tým, že ich uhryzol vlk, ale veľmi ťažko znášajú, keď ich uhryzne ovca.“

„Najslabším miestom muža je vždy jeho manželka.“

„Niektoré rany možno vyliečiť iba balzamom srdca.“

„Zavri oči a uvidíš.“

„Zajtra budem tým, čo vybudujem dnes. Dnes som tým, čo som vybudoval včera.“

„Myslím, že by som spoznal Norin prd kdekoľvek. Myslím, že by som ju vedel nájsť aj v miestnosti plnej prdiacich žien.“

„Žili a smiali sa, milovali a odišli.“

„Shakespeare je šťastným poľovným revírom všetkých myslí, ktoré stratili rovnováhu.“

„Mám strach z tých veľkých slov, kvôli ktorým sme takí nešťastní.“

“She dealt with moral problems the way a cleaver deals with meat: and in this case she had made up her mind.”

“The pity is the public will demand and find a moral in my book — or worse they may take it in some more serious way, and on the honor of a gentleman, there is not one single serious line in it.”

“Quoint a quincidence! O. K. Omnius Kollidimus. As Ollover Krumwall sayed when he slepped ueber his grannyamother. Kangaroose feathers. Who in the name of thunder'd ever belevin you were that bolt?”

“I want to give a picture of Dublin so complete that if the city suddenly disappeared from the earth it could be reconstructed out of my book.”

“Your lean jaws grin with. Lash
Your itch and quailing, nude greed of the flesh.”

“If I gave it all up immediately, I'd lose my immortality. I've put in so many enigmas and puzzles that it will keep the professors busy for centuries arguing over what I meant, and that's the only way of insuring one's immortality.”

“How soft, how sad his voice is ever calling,
Ever unanswered, and the dark rain falling”

“My words in her mind: cold polished stones sinking through a quagmire.”

“To say that a great genius is half-mad, while recognizing his artistic prowess, is worth as much as saying that he was rheumatic, or that he suffered from diabetes. Madness, in fact, is a medical expression to which a balanced critic should pay no more heed than he would to the accusation of heresy brought by the theologian, or to the accusation of immorality brought by the public prosecutor.”

“Does nobody understand?”