François de La Rochefoucauld: Populárne citáty

„Straty priateľov neľutujeme podľa toho, ako sme si ich vážili, ale podľa toho, ako si vážili oni nás.“

„Len málo ľudí neprezrádza už s prvými príznakmi pokročilejšieho veku, ktorým smerom sa nachýli ich telo a duch.“

„Genialita tých hore spočíva zvyčajne v tom, že svoje súkromné lži dokážu prezentovať tak, až sa stanú verejnou pravdou.“

„Sebavedomie prispieva ku konverzácii viac než vtip.“

„Ten, kto naozaj miluje, skoro nikdy nepozná, kedy ho ten druhý milovať prestal.“

„Človek si niekedy myslí, že mu je lichotenie protivné. V skutočnosti mu je protivný len spôsob, akým sa mu lichotí.“

„Niektorí ľudia sú tak veľmi zaujatí sebou, že keď sú zamilovaní, zaobídu sa aj bez človeka, ktorého by ľúbili.“

„Žena je jako lilie - jemný muž se jí neodváží dotknout, ale přijde osel a sežere ji.“

„Láska je najhlbšou ľudskou potrebou, je tým, čo nás robí šťastnými a čo našej existencií dáva zmysel. Lásku je ťažké definovať. Azda sa dá povedať, že pre dušu je to vášeň vládnuť, pre ducha je to sympatia a pre telo skrytá a nežná túžba zmocniť sa po odhalení veľkých tajomstiev toho, koho milujeme.“

„Nepriateľov neľutujeme z dobroty srdca, ale z povýšenosti – ak im prejavíme účasť, chceme im dať pocítiť, že sme nad nimi.“

„Nech je láska akokoľvek príjemná, predsa sú len príjemnejšie jej prejavy ako ona sama.“

„Vášeň často urobí z najchytrejšieho človeka úplného blázna a z najväčšieho hlupáka šikovného muža.“

„Starí hlupáci sú hlúpejší ako mladí.“

„Kto bojoval s chudobou alebo s lopotnou prácou, bude silnejší a skúsenejší ako ten, kto ostal sedieť doma pri plnej mise.“

„Skutočný priateľ je najväčší z pokladov, a predsa sa ľudia pachtia za tými menšími.“

„Šťastie spočíva vo vkuse, nie vo veciach a človeka robí šťastným to, čo má rád sám a nie to, čo majú radi iní.“

„Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie.“

„Sklamať sa nieje taká hanba ako nedôverovať.“

„Na jednej strane máme takú dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností rozprávame o príhode, ktorú sme zažili, a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát sme mu ju už rozprávali.“