Aristoteles: Priateľ

„Nešťastie ukáže tých, čo nie sú naozajstní priatelia.“

„Ach, milí priatelia! Priatelia neexistujú.“

„Priateľ je ten, kto sa spolu raduje z dobra, ktorého sa dostane druhému, a kto spolu s ním cíti bolesť, keď má zármutok, nie snáď z nejakého iného dôvodu, ale len kvôli nemu.“

„Ak je vlk zviera podobné psovi, tak sa javí aj zaliečavý človek v podobe dobrého priateľa. Dávaj pozor, aby si bez dôkladnej ostražitosti nevzal k sebe za strážcu domu namiesto psov nebezpečných vlkov.“

„Poctivosť si od nás vyžaduje, aby sme si ctili pravdu viac ako našich priateľov.“

„Skutoční priatelia sú tí, ktorí si nezištne želajú dobro priateľov.“

„Ty chceš vedieť, prečo som prerušil učený rozhovor, aby som sa obzrel za krásnou ženou? Ľutujem ťa, môj priateľ, pretože toto bola otázka nevidiaceho.“

„Priateľ je druhé ja.“

„V nešťastí poznáš priateľa. “

„Mať priateľov znamená byť sám vážený.“

„Správajme sa k svojim priateľom tak, ako si želáme, aby sa správali oni k nám.“

„Ten, čo ti neustále lichotí, je alebo tvoj priateľ, ktorý uznáva tvoju prevahu, alebo ten, kto len predstiera, že je tvojim priateľom.“

„Aj číry pohľad, jediné slovo ozajstného a šľachetného priateľa je pre nás potešením.“

„Je svojim najlepším priateľom a má radosť zo súkromia, zatiaľ čo človek bez cnosti alebo schopnosti je svojím najhorším nepriateľom a bojí sa samoty.“

„Priatelia a cnostní muži sú to iste.“

„Protijedom pre päťdesiatich nepriateľov je jeden priateľ.“

„Bez priateľov by sa nikomu nechcelo žiť, aj keď by mal všetko ostatné.“

„Želať si byť priateľmi je rýchla práca, ale priateľstvo je pomalé dozrievanie ovocia.“

„Ten, kto má veľa priateľov, nemá vlastne žiadneho.“