„Zmätený a zaslepený je človek, ktorý neustále napĺňa svoju myseľ, nečestným a podlým skutkom.
Nepravosť a krutosť sú mu potravou, a lačná túžba a pýcha jeho paňou…
Úskočná myseľ a činy človeka takto napĺneného, sú jednostranné a obmedzené.
Kdežto myseľ a konanie človeka, ktorý v sebe našiel lásku, porozumenie a súcit, sú spontánne radostné, rôznorodé a všeobjímajúce…
Nevedomosť vládne tomu, v ktorom sa všetko svetlo sveta, stráca. A iba ten, kto dávaním - dostáva, pochopil svoju vlastnú príčinnosť…
On žiari a svieti ako slnko, dáva a hreje, vo večnosti sa stratil…“
Andre