Najnovšie citáty

page 34

„Myšlienka ekpirózy sama osebe vôbec nenaznačuje, že očista ohňom by mohla byť dosiahnutá plánovite a mohla by byť dielom ľudskej ruky.“

„Sme teda vo svete nestálych, mihotavých, nesúdržných dojmov: zvyk je v troskách, zvyčajný život sa rozpadáva a zostávajú z neho, po ňom, jednotlivé okamihy, na chvíľočku uchopiteľné a vzápätí rozplynuté.“

„Grécka civilizácia priraďuje tento pojem pýchy k získaniu ohňa a je zaujímavé, že oslavovanie Prométea, nielen v klasickej tragédii, ale aj v umení neskorších období, sa nesústreďuje ani tak na dar ohňa, ako na trest, ktorý nasledoval.“

„Získaním ohňa dochádza k vzniku remesiel, aspoň v gréckom poňatí techne, a teda k ovládnutiu prírody človekom.“

„Jeden objasní to, čo iný zahmlil, a ten, kto naozaj hľadá, môže nájsť všetko.“

„Nijaké symbolické vyjadrenie nebude nikdy vyjadrením definitívnym.“

„(Matúš 13: 40-42) Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“

„Plameň pozostáva z nádhernej jasnosti, prirodzenej mohutnosti a žeravej žiarivosti, no nádherná jasnosť mu je vlastná, aby svietil, a prirodzená mohutnosť, aby trval, a žeravá žiarivosť, aby horel.“

„Pre stredovek boli popri harmónii tvarov kritériami krásy svetlo a farba bola vždy podstatná, symfónia červenej, blankytnej, zlatej, striebornej, bielej a zelenej bez odtieňov a šerosvitov, kde sa žiarivá nádhera rodí zo súladu celku, a nie je determinovaná svetlom oblievajúcim predmety zvonka alebo rozprskujúcim farbu mimo postavy.“

„Čiže panta rei, všetko plynie v pohybe a ustavičných premenách, a nie len že (skúsim parafrázovať) nikdy nevstúpiš dva razy do tej istej rieky, ale nikdy dva razy nepopáliš tým istým plameňom.“

„Oheň sa rodí z hmoty a mení sa na substanciu čoraz ľahšiu a vzdušnejšiu, od červeného alebo modrastého plamienka pri koreni až po biely plamienok na špici, až kým sa nerozplynie v dyme…“

„Plameň bol krajší a pestrejší ako akýkoľvek program, rozprával nekonečné príbehy, v každom okamihu sa obnovoval, nedržal sa ustálených schém televíznych zábavných programov.“

„Opýtal som sa ho, či už niekedy skúsil. Z opatrnosti ku mne podišiel a zašuškal mi do ucha, ovanúc ma pritom svojim zapáchajúcim dychom, že je to vraj veľmi ťažké, lebo satyrion teraz pestujú už iba biskupi a ich priatelia rytieri, ktorí si pomocou neho zväčšujú svoju moc.“

„Takto Boh pozná svet, lebo ho načrtol v svojej mysli, akoby zvonka, skôr ako ho stvoril, kým my jeho poriadok nepoznáme, lebo žijeme v ňom a našli sme ho už hotový.“

„Pokúsil som sa urobiť náčrtok podľa majstrových pokynov a z úst sa mi vydral víťazoslávny výkrik. "Teraz už vieme všetko! Počkajte, nech to spočítam… Knižnica má päťdesiatšesť miestností, štyri z nich sú sedemuholníkové a päťdesiatdva viac-menej štvorcových a z tých je osem bez oblokov, dvadsaťosem smerom na vonkajšiu a šestnásť smerom na vnútornú stranu."“

„Tých je spolu osem. Vnútorná sedemstenná sála v každej bašte má totiž s každou z piatich miestností bašty spoločnú stenu. S čím susedia tie dve zvyšné steny? S miestnosťami smerujúcimi k vonkajším múrom nie, na tých by boli obloky, ani s miestnosťami ústiacimi do osemstennej šachty, ti takisto majú obloky, navyše takto by boli mimoriadne dlhé. Nože skús načrtnúť, ako by vyzerala knižnice pri pohľade zhora. Uvidíš, že na každú vežu prípadnú dve miestnosti, ktoré susedia so sedemstennou miestnosťou a vedú do miestností smerujúcich do osemstennej vnútornej šachty.“

„Možno si to pravidlo dobre nepamätám, alebo na to, aby sa človek mohol po labyrinte pohybovať, musí mať dobrú Adrianu, ktorá čaká naňho pri vchode a drží koniec nite. Ale takých dlhých nití niet. A keby aj boli, značilo by to (rozprávky často hovoria pravdu), že človek môže vyjsť z labyrintu, len ak má pomoc zvonka.“

„Veď to! Teraz však zabudni na ten prístroj. Myšlienka naň ma priviedla na myšlienku o prírodných zákonoch a o zákonoch nášho myslenia. Ide o toto: musíme zvonka objaviť spôsob ako opísať vnútrajšok budovy…“

„Samo osebe by to nebolo také ťažké. Kameň možno použiť na mnoho zázračných vecí, okrem iného na zhotovenie stroja, ktorý sa neprestajne pohybuje bez pôsobenia dajakej vonkajšej sily, ale ten najjednoduchší objav opísal istý Arab, Baylek al Quabayakí.“