„Euro-socialisti? Tí znamenajú pre mňa asi toľko ako Eskimáci v Grónsku.“

„Všetko, čo socialisti vedia o peniazoch, je skutočnosť, že ich chcú mať od druhých.“

„Socialisti sa nazdávajú, že zisk je neresťou. Podľa mojej mienky sú však neresťou len straty.“

„Socialisti nie sú ochotní dať cudzincom to, čo hlásajú ako povinnosť voči spoluobčanom v existujúcich štátoch.“

„Boli potrebné celé desaťročia namáhavej politickej práce, aby sa z komunistov cez noc stali socialisti?“

„Vtip je v tom, že "kapitalista" tu bol Mojžiš a "socialistami" boli tí, čo tancovali okolo zlatého teľaťa. Nie naopak! Kapitalizmus môže existovať len v spoločnosti, ktorá svojimi zákonnými a morálnymi normami posväcuje ľudský život, monogamnú rodinu, záväznosť zmluvných vzťahov, poctivosť a súkromné vlastníctvo. To sú veci, ktoré posväcuje Desatoro a bez tých zásad by nikdy nevznikla západná civilizácia ani jej bohatstvo. Sú to socialisti a zástancovia rôznych druhov spolitizovaného sociálneho cítenia, ktorí sa klaňajú zlatému teľaťu dialektického materializmu.“

„Pokiaľ dobre viete, tak som si robil kandidátsku prácu na tému trest smrti v československom práve. Nikdy som nedal žiadne vyhlásenie, ktoré sa týkalo trestu smrti v politike. Nikdy sme nehovorili v strane Smer-SD o tomto treste. […] Nikto z nás nepovedal žiadne stanovisko, ktoré sa tohto trestu týka.
Vyjadrenie v Európskom parlamente pri stretnutí s poslancami Strany európskych socialistov“

„O Leninovi: "Práve v Leninovom prípade prichodíme k jadru veci: nejde o to, ako, ale o čo hrať. Leninovou pohnútkou naisto nebol neprekonateľný odpor proti demokracii a jej pravidlám. Ale on prvý a jediný s hŕstkou bolševikov medzi všetkými demokratmi a socialistami vtedajšieho sveta pochopil, že bezpečne vyrvať z vrecák či moci "čvargy" (nazývaj ju šetrnejšie: statkárskou buržoáznou triedou) pôdu pre mužíkov v prospech pracujúcich a mier pre zmučený národ, teda celkom elementárne predpoklady pre demokratický životný rozvoj prevažnej väčšiny ľudí, môže len jej porážkou a nastolením moci nad ňou. To aj urobil, nie preto, že mohol, ale preto, lebo musel. Nie na účet, ale na prospech demokracie."“

„Nechcem byť teraz múdry a vyčítať februárovým víťazom poklesy, ktoré som svojho času nevidel, alebo som nad nimi prižmuroval oči. Bolo mi, prirodzene jasné, že práve zrodená socialistická moc nemôže so svojimi odporcami jednať v rukavičkách. Šetrne a ohľaduplne. Akonáhle sa socializmus dostane k moci - a aj teraz som o tom presvedčený - je povinnosťou socialistov chrániť ho v tej miere, v akej sú schopní ho ohrozovať jeho odporcovia. To mu nesmieme vyčítať a túto tvrdosť mu v nijakom mene nevyčítame. Ale vyčítame mu bezohľadný, tvrdý prístup k "zásadám", ktoré so socializmom nemajú nič spoločné a boli len pseudosocialistickou fasádou prekrývané. V bezohlavej honbe za centralizovanou mocou, za jej pevnosťou, neváhali jej predstavitelia zneužiť aj štátnu moc - ako je bezpečnosť a súdy - a v umelo nastrojených procesoch odsudzovali pod rozličnými zámienkami na mnohoročné žaláre mnohých jej odporcov, ba ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa dokonca na smrť.“