„Babka k babce, budú kapce.“

„(…)Babka k babce, budú kapce, kvapka po kvapke - a bude z toho more, len vydrž, koníček, tráva už raší, práca chvatná málo platná a netrpezlivá mačka slepé mačiatka vrhne).“

„Abys došiel groša, máš si vážiť babku.“

„Remeselník zlatá babka, keď netečie, aspoň kvapká.“

„Učivu rozumiete bezpečne vtedy, ak ste to schopný vysvetliť vlastnej babke.“

„Premárnili ste 150 000 dolárov na štúdium, ktoré ste mohli získať za babku vo verejnej knižnici.“

„Vyrastal som v kresťanskej rodine. Bol som pokrstený, a tým, že moji rodičia boli učitelia, a nechceli prísť o prácu, tak sme od 68. roku, alebo 67. roku, nemohli chodiť do kostola. Ja som do kostola chodil. Napriek tomu ja som tam chodil s babkou, ktorá bola veľmi silne veriaca. Napríklad prvé sväté prijímanie zorganizovala u nás doma. Prišiel ku nám farár, a odslúžil omšu u nás doma. Aby rodičia neprišli o prácu, tak prvé sväté prijímanie som dostal doma. Neskôr som, keďže ma rodičia neviedli ku kresťanstvu, pretože nechceli so mnou takto otvorene rozprávať, […] tak sa zo mňa stal ateista. Ja som ako človek, ktorý […] keď som bol vo veku stredoškoláka, vysokoškoláka, ja som nemal vieru. Neskôr som pôsobil v Spojených štátoch. […] Tam som sa bližšie zoznámil so židovským náboženstvom. Zaujímalo ma, ako funguje, a išiel som do jeho hĺbky. Neskôr, keď som prišiel naspäť z Ameriky, veľmi ma zaujal budhizmus ako taký, a to hlavne silnými črtami. Tým, že máme pracovať s vlastnou mysľou […], že tá myseľ, ktorú tu máme, mala by […], určuje to, či sa momentálne cítime šťastní alebo nešťastní. Takže som sa dosť poctivo, asi štyri alebo päť rokov, tomuto štúdiu venoval. A tak, ako ten vývoj išiel ďalej, tak som sa postupne zase vrátil k tým našim základom. Predsa len som sa vrátil k Biblii, a k tomu nášmu Bohu.
o svojom vierovyznaní“

„Som nepočujúce dievča od narodenia a sa za to nehanbím. Nosím strojček aby som počula. Viem komunikovať s počujúcmi ľudmi a im odrezat z pier. Ovládam posunkovú reč s nepočujúcmi ľudmi… :)



Myslím si,že každý človek má právo na šťastie. Ja mám šťastie,že som sa narodila v Európe na Slovensku, pretože napríklad deti v Afrike trpia hladom, alebo deti v Kosove, Albánsku videli zomierať svojich blízkych príbuzných, ba aj kamarátov…
človek nemôže byť šťastný každý deň rovnako. Môže sa však tešiť z maličkostí, ktoré nie sú samozrejmé ale potešia.
Teším sa, keď ma mama pochváli,že som usilovná, keď spolu s oteckom vymýšľame pestvá, potešilo ma, keď mi kamarát z tábora poslal pozdrav k meninám,…To je všetko také malé šťastie. Veľkým šťastím je, keď je človek zdravý, má rodičov a kamarátov, ktorí ho ľúbia, vedia mu poradiť a nie sú falošní.
Mám šťastie,že mám rodičov, ktorí ma ľúbia a starajú o mňa. Pomáhajú mi, poradia a ja sa snažím nesklamať ich dôveru. som šťastná, keď môžeme isť spolu na prechádzku alebo na výlet, kde nás sprevádza náš verný štvornohý kamarát Mike. Som rada,že mi rodičia dovolia mať aj kocúrika Murka, a okrem toho sa starám aj o andulky a rybičky.
Čo je to šťastie? To je, keď sa mi podarí dobre napísať písomku, zažiť pekný deň, to je pocit,že keď ma niečo trápi, mám to komu povedať,že nie som sama so svojimi radosťami i starosťami… Šťastie je to,že ideme spolu celá rodina do prírody, do záhrady alebo niečo nakupovať.Šťastná som,že sme zdraví a môžeme pomáhať babke, lebo nemala to šťastie a je veľmi ťažko chorá, ale musí bojovať.
Bola by som rada, keby všetky deti mali také šťastie, vyrastali v zemi, ktorá nepozná vojnu, hlad, mali rodičov, ktorí sa s láskou o nich postarajú“