„I dub bol kedysi len žaluďom.“

„Keď dub padne, i pes ho preskočí.“

„Od búrok majú duby hlbšie korene.“

„Keď dub padne, málokto triesky zbiera.“

„Ó, príroda! Keby si ma stvorila aspoň dubom! Ale ty si ma urobila listom.“

„Každý národ má svoj čas pod Božím slnkom, a lipa kvitne až dub už dávno odkvitol.“

„Koľko penazí tvorí štastie? Toľko, koľko potrebuje mladý dub aby vytvoril miesto lásky dvoch duší naveky.“

„Dub kráľ stromov…

Pod jeho korunu sadnem si…
O kmeň hlavu opriem si…
On obživu, chládok a bezpečie nám dá…
On pokoru i úžas vzbudzuje,
lebo vyrástol, zhmohutnel a čas poprel…
On príkladom naším, stať sa má…
Lebo čo u neho vek a mohutnosť…
U nás nech láska a múdrosť je…“