Umberto Eco citáty

page 2

„Každý je katom tých dvoch ďalších.“

„"Iste," povedal Viliam zdvorilo, "ak je vaša vznešenosť toho názoru, že Pána máme oslavovať takto, potom vaše opátstvo dosiahlo v tomto prejave chvály najvyššiu dokonalosť.“

„"Každá stvorená vec," povedal, "či je viditeľná, alebo neviditeľná, je svetlom, ktoré Otec svetiel privádza do bytia."“

„Keď teda v týchto drahokamoch spoznávam také vysoké veci, duša mi plače v radostnom dojatí, no nie z pozemskej márnosti alebo z lásky k bohatstvu, ale z prečistej lásky prvotnej, nezapríčinenej príčine.“

„Ak legácia príde do opátstva, kým je páchateľ obdivoch zločinov ešte neznámy (o deň nato mali obavy v opátstve ešte vzrásť, lebo pribudol nový zločin), bude treba priznať, že medzi týmito múrmi sa pohybuje ktosi, čo by mohol násilnými činmi ovplyvniť názory a správanie pápežských delegátov.“

„Mesto je vždy skazené.“

„Život jednoduchých ľudí, Abbo, nie je osvietený poznaním a citlivým zmyslom pre odlišnosti, ktoré z nás robia múdrych. Kvária ich choroby, bieda, jachcú z nevedomosti.“

„Bojujem proti pápežovi, lebo duchovnú moc odovzdáva mestským biskupom, ktorí sa spolčujú s kupcami a cechmi a tento poriadok nebudú vedieť udržať. My sme ho udržiavali po stáročiach.“

„Aj svätá vojna je len vojna.“

„Máme však dve spoločné úlohy. Postarať sa o úspech stretnutia a odhaliť vraha. Usilujme sa postupovať v pokoji.“

„Čo viem, to už viete aj vy. To čo neviem, nech vyjde na svetlo vďaka vašej múdrosti.“

„Ja som ten, ktorý je.“

„Pevná viera, že jestvuje niečo pravdivé, má podstatný význam pre prežitie ľudskej bytosti. Keby sme si vo chvíli, keď k nám prehovoria, nepomysleli, že hovoria pravdu, alebo klamú, nebol by možný život v spoločenstve.“

„Nechajme teraz bokom farbu snehu, ktorá bude čoraz otáznejšia, a vezmime si iný príklad: vyjadrenie "Prší" (v úvodzovkách) je pravdivé len vtedy, ak vonku naozaj prší (bez úvodzoviek).“

„Materializmus a empiriokriticizmus (1909). (kniha)“

„Ale čo vlastne antirelativisti pokladajú za relativizmus? Niektoré filozofické encyklopédie nám vravia, že jestvuje relativizmus poznávací, v zmysle ktorého možno predmety poznať len za podmienok určených ľudskými schopnosťami.“

„No v tomto zmysle by bol relativista aj Kant, ktorý vôbec nepopieral, že možno vyhlasovať všeobecné zákony - a navyše aj keď na morálnych základoch, veril v Boha.“

„Konštatovanie, že meranie závisí od pohybových podmienok pozorovateľa, sa javí ako princíp platný pre každú ľudskú bytosť v každom čase a na každom mieste.“

„Holista (správne) tvrdí, že pojem priestoru má iný význam v aristotelovskom systéme a iný v newtonovskom systéme, takže tieto dva systémy sú navzájom nesúmerateľné, a jeden vedecký systém sa vyrovná druhému do takej miery, do akej sa mu darí postihovať množinu javov.“

„Holista sa zvyčajne nazýva pragmatizmom, ale ani tu nesmieme čítať filozofické príručky povrchne: Pierce ako skutočný pragmatista netvrdil, že idey sú pravdivé len vtedy, ak dokazujú, že sú účinné, ale dokazujú svoju účinnosť, ak sú pravdivé.“

„To, že tieto teórie podozrievame z relativizmu, spôsobuje skutočnosť, že rozličné systémy sú navzájom nesúmerateľné.“

„Benjamin Lee Whorf spomínal, že napríklad v západných jazykoch je tendencia analyzovať mnohé udalosti ako predmety a výraz "tri dni" zodpovedá výrazu "tri jablká", zatiaľ čo niektoré jazyky pôvodných obyvateľov Ameriky sú orientované skôr na proces a vidia udalosti tam, kde my vidíme veci - takže jazyk Hopiov dokáže vraj lepšie ako angličtina popísať určité javy, ktoré sú predmetom štúdia modernej fyziky.“

„Encyklopédie popri relativizme poznávacom zaznamenávajú relativizmus kultúrny. To, že rozličné kultúry majú odlišné nie iba jazyky alebo mytológie, ale aj odlišné morálne koncepcie (všetky logicky odôvodniteľné v ich vlastnom prostredí), ako prví začal chápať najprv Montaigne a neskôr Locke, keď sa Európa dostala do užšieho kontaktu s inými kultúrami a začala na ne nahliadať kritickejšie.“

„A keď upáľujú človeka, zhorí aj jeho individuálna substancia a v číre nič sa obráti to, čo bolo konkrétnym prejavom jestvovania, a už tým samým bolo dobré, aspoň v očiach Boha, ktorý ho držal pri živote.“

„Moja alegória však bola nedokonalá, mala ti len ukázať, že kacírskych a obnovovateľských prúdov je veľa a že sa prepletajú, keď už rieke nestačí koryto.“

„Vo svojej knižke Proti relativizmu (Rím-Bari, Laterza 2005) si Giovanni Jervis vytvára figúrku relativistu, akúsi čudesnú zmes neskoro-romantika, postmoderného mysliteľa nietzchceovského pôvodu a prívržencami New Age, pre ktorého je relativizmus istou formou iracionalizmu stavajúceho sa proti vede.“

„Nie je teda nijako jasné, či sa relativizmus stavia proti náboženskému duchu, alebo je maskovanou formou náboženského myslenia.“

„Moderná filozofia zabudla orientovať svoje bádanie na bytosť a sústredila svoje výskumy na ľudské poznanie. Namiesto toho, aby sa odvolávala na schopnosť človeka spoznať pravdu, poukázala na jeho obmedzenia a hranice.“

„Človek projektuje a "zostavuje" svet bez vopred určených kritérií, a tak nevyhnutne prekonáva aj ponímanie ľudskej dôstojnosti, teda problematickými sa stávajú aj ľudského práva.“

„Pretože príroda zahodila kľúč, intelekt sa pohráva s pojmovými výmyslami, ktoré nazýva pravdou. My sa nazdávame, že hovoríme o stromoch, farbách, o snehu a o kvetoch, no sú to metafory nezodpovedajúce pôvodným podstatám.“

„Nietzsche tuší existenciu tlakov zo strany prírody, javia sa mu ako "hrôzostrašné sily", ktoré na nás ustavične tlačia a stavajú sa proti naším "vedeckým" pravdám. Odmieta ich však vtesnať do pojmov, vzhľadom na to, že práve s cieľom uniknúť pred nimi sme si ako obranu vytvorili pojmové brnenie.“

„Preto umenie (a spolu s ním mýtus) ustavične narúša usporiadanie pojmov tým, že predostiera nové transpozície, metafory, metonymie, bez prestania odhaľuje svoju túžbu dať jestvujúcemu svetu vzpriameného človeka tvar taký pestrý, nepravidelný, bez následkov nesúvislý, vzrušujúci a večne nový, tvar, aký je daný svetu snov.“

„Pre Nietzscheho toto zmiznutie bytia znamenalo smrť Boha. Čo niektorým veriacim umožňuje odvodiť z tejto ohlásenej smrti falošný záver á la Dostojevskij: ak Boh nie je alebo už nie je, potom je všetko dovolené.“

„Aj Elie Wiesel nám vari pred desiatimi dňami pripomenul, že tí, čo sa nazdávali, že všetko je dovolené, neboli ktorí si mysleli, že Boh je mŕtvy, ale tí, ktorí si mysleli, že Boh sú oni sami (zlozvyk vlastný veľkým aj malým diktátorom).“

„Možno teda nejestvuje nijaké Absolútno, alebo ak existuje zrejme nie je ani postihnuteľné rozumom, ani dosiahnuteľné, no jestvujú prírodné sily, ktoré podporujú naše interpretácie, alebo im odporujú.“

„Ak budem otvorené dvere namaľované na stene ako trompe-loeil interpretovať ako dvere skutočné a pokojne do nich vojdem, skutočnosť, ktorou je nepreniknuteľná stena, moju interpretáciu razom znehodnotí.“

„Očividnosť tej steny, čo vraví "nie", keď ju chceme interpretovať, akoby nejestvovala, je možno kritériom pravdy pomerne skromným pre strážcov Absolútna, no, aby som parafrázoval Keatsa, " iné nič neviete a vedieť nemusíte".“

„Pre kresťanský ľud sú to inakší ľudia, ľudia na okraji stáda. Stádo ich nenávidí a oni nenávidia stádo.“

„Stádo je ako rad sústredených kruhov, od tých najvnútornejších po tie na samom okraji. Malomocní sú znakom vylúčenia vo všeobecnosti.“

„Alebo podporujú valdéncov, lebo tí tvrdia, že všetci, muži aj ženy, malí aj veľkí, môžu učiť a kázať a že je robotník, keď je desať dní učeníkom, si už hľadá dakoho, komu by mohol byť učiteľom…“

„Obyčajní ľudia vyciťujú vlastnú pravdu, ktorá je azda pravdivejšia ako pravda učiteľov cirkvi, ale potom ju premrhajú v neuvážených činoch.“

„Teda ak dobre rozumiem, robíte niečo a viete, prečo to robíte, ale neviete, prečo viete, že viete to, čo robíte?“

„Samo osebe by to nebolo také ťažké. Kameň možno použiť na mnoho zázračných vecí, okrem iného na zhotovenie stroja, ktorý sa neprestajne pohybuje bez pôsobenia dajakej vonkajšej sily, ale ten najjednoduchší objav opísal istý Arab, Baylek al Quabayakí.“

„Veď to! Teraz však zabudni na ten prístroj. Myšlienka naň ma priviedla na myšlienku o prírodných zákonoch a o zákonoch nášho myslenia. Ide o toto: musíme zvonka objaviť spôsob ako opísať vnútrajšok budovy…“

„Možno si to pravidlo dobre nepamätám, alebo na to, aby sa človek mohol po labyrinte pohybovať, musí mať dobrú Adrianu, ktorá čaká naňho pri vchode a drží koniec nite. Ale takých dlhých nití niet. A keby aj boli, značilo by to (rozprávky často hovoria pravdu), že človek môže vyjsť z labyrintu, len ak má pomoc zvonka.“

„Tých je spolu osem. Vnútorná sedemstenná sála v každej bašte má totiž s každou z piatich miestností bašty spoločnú stenu. S čím susedia tie dve zvyšné steny? S miestnosťami smerujúcimi k vonkajším múrom nie, na tých by boli obloky, ani s miestnosťami ústiacimi do osemstennej šachty, ti takisto majú obloky, navyše takto by boli mimoriadne dlhé. Nože skús načrtnúť, ako by vyzerala knižnice pri pohľade zhora. Uvidíš, že na každú vežu prípadnú dve miestnosti, ktoré susedia so sedemstennou miestnosťou a vedú do miestností smerujúcich do osemstennej vnútornej šachty.“

„Pokúsil som sa urobiť náčrtok podľa majstrových pokynov a z úst sa mi vydral víťazoslávny výkrik. "Teraz už vieme všetko! Počkajte, nech to spočítam… Knižnica má päťdesiatšesť miestností, štyri z nich sú sedemuholníkové a päťdesiatdva viac-menej štvorcových a z tých je osem bez oblokov, dvadsaťosem smerom na vonkajšiu a šestnásť smerom na vnútornú stranu."“

„Takto Boh pozná svet, lebo ho načrtol v svojej mysli, akoby zvonka, skôr ako ho stvoril, kým my jeho poriadok nepoznáme, lebo žijeme v ňom a našli sme ho už hotový.“

„Opýtal som sa ho, či už niekedy skúsil. Z opatrnosti ku mne podišiel a zašuškal mi do ucha, ovanúc ma pritom svojim zapáchajúcim dychom, že je to vraj veľmi ťažké, lebo satyrion teraz pestujú už iba biskupi a ich priatelia rytieri, ktorí si pomocou neho zväčšujú svoju moc.“