Terezie z Lisieux: Citáty o bohu

„Boh nás volá, aby sme sa k nemu pozdvihli výťahom lásky, a nie vystupovali po namáhavých schodoch strachu.“

„Boh mi dal otca a matku, ktorí boli hodnejší neba ako zeme.“

„Modlitba je čas, ktorý patrí Bohu. Človek mu ho nesmie odopierať. Cítila som, že je lepšie hovoriť s Bohom, ako o Bohu, lebo do duchovných rozhovorov sa mieša veľa sebalásky.“

„V skutočnosti som iba tým, čo si Boh o mne myslí.“

„Boh ma radšej ponechá v tme, než by ma nechal žiť v takom svetle, ktoré nie je on sám.“

„Moju modlitbu môže niekedy vyjadriť iba mlčanie. Boh jej porozumie. Máme túžby, ktorým porozumie iba Boh."“

„Vôbec nie som nešťastná. Boh mi dáva presne to, čo dokážem uniesť.“

„Boh nemôže na mňa zoslať ani jednu skúšku, ktorá by bola nad moje sily.“

„Boh sám mi musí stačiť, keď sa mu zapáči odtiahnuť konár, ktorý niesol malé vtáča. Vták má krídla, je stvorený na to, aby lietal.“

„Dobrý Boh je nežnejší ako matka.“

„Skutočná odvaha sa neprejavuje v horlivej chvíli, ktorá vzbudzuje túžbu získavať ľudí pre Boha a pritom brať do úvahy všetky možné nebezpečenstvá. Tak len obohatíte svoj pekný sen o ďalšie lákadlo. Skutočná odvaha spočíva skôr v tom, že to chceme robiť v strachu srdca a predsa sa zároveň toho zľakneme ako náš Pán v Getsemanskej záhrade.“

„Boh mrhá svojimi najväčšími pokladmi a dáva nám ich zadarmo.“

„Milá Pavlína, keby si mohla nazrieť do môjho srdca, videla by si, že je plné dôvery. Myslím si, že som urobila, čo Boh odo mňa žiadal. Už mi nezostáva iné, len sa modliť.“

„Viem, Boh nepotrebuje nikoho, ale Ježiš chce, aby sme mali podiel na jeho starostiach o ľudí. Nepotrebuje naše diela, ale potrebuje našu lásku.“

„Boh obyčajne dopustí, aby sme trpeli na tie isté slabosti, ktoré sa nám nepáčia na iných - zábudlivosť, nedbalosť, únava… Potom je celkom prirodzené, že prepáčime chyby, do ktorých sme sami upadli.“

„Byť malým znamená vôbec si neprisvojovať čnosti, ktoré konáme, a nemyslieť si, že sme niečoho schopní, ale uznávať, že Boh vložil tento poklad do ruky svojho malého dieťaťa, aby ho používalo podľa potreby, vždy je to však Boží poklad.“

„Aké je to šťastie, keď uvážime, že trojjediný Boh na nás hľadí, prebýva v nás a má záľubu pozerať sa na nás.“

„Aké šťastie, že sa Boh stal človekom, aby sme ho mohli milovať. Ináč by sme sa to neodvážili.“

„Boh sa nikdy neunaví počúvať ma, keď mu jednoducho rozprávam o svojich starostiach a radostiach, ako keby ich nepoznal.“