Seneca: Človek (page 2)

„Skvelé je byť chválený človekom, ktorý je tiež chválený.“

„Človek je stvorený k vzájomnej podpore.“

„Keď človek nevie, do ktorého prístavu sa vydáva, žiadny vietor nie je ten pravý.“
errant consilia nostra, quia non habent quo derigantur; ignoranti quem portum petat nullus suus ventus est.

„Ktosi povedal: Koľko ráz som išiel medzi ľudí, vždy som sa vracal ako menší človek.“

„Človek má byť svätou vecou človeku.“

„Človek sa nemá nechať uniesť hádkami a rivalitou, lepšie je vziať nohy na ramená - a zmiznúť!“

„Ani malé deti, ani chlapci, ani pomätenie sa nebojí smrti. Je preto veľká hanba pre človeka, ak mu rozum neposkytne rovnaký pokoj, ku ktorému vedie nedostatok rozumu …“

„Pôžitok z dobrých skutkov je práve v tom, keď ich človek vykoná.“

„Nápor nešťastia nezlomí ducha statočného človeka.“

„U žiadneho človeka neprichádzajú dobré úmysly pred zlými.“

„Zlatá uzda neurobí koňa lepším práve tak, ako človeka neurobia inakším dary "šťasteny."“

„Sluha? Ale dušu má azda slobodnú. Sluha? Teda takú má chybu? Ukáž mi takého človeka, čo by nebol sluha.“

„Pretože život je len premárnená minca, pokiaľ človek nežil tak, ako chcel.“

„Keď človek leňoší a nevzdeláva sa, je mŕtvy a zaživa pochovaný.“

„Mladý človek, ktorý nikdy neplakal, je divoch.“

„Neskorá je šetrnosť, keď je človek na dne.“

„O duševnej veľkosti nesvedčí nič lepšie ako to, že sa človek ničím nenechá vyviesť z miery.“

„Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou.“

„A človek už k múdrosti mohol dôjsť, keby nebol uveril, že už k nej došiel.“