Romano Guardini: Človek

„Nedeľa je nielen dňom bez práce a možnosťou oddychu, ale aj slávnosťou, stavom života, v ktorom vyniká Božia zvrchovanosť a oslobodzuje človeka.“

„S každým človekom sa znovu začínajú dejiny.“

„Mlčanie je prejavom vnútorného stavu človeka.“

„Úctu človeka k sebe samému treba takmer nanovo objaviť. Je zakorenená vo všeobecne zabudnutej pravde, že sám Boh si nás váži.“

„Tam, kde jeden druhému oznámi: "Chcem, aby si bol", tam môže človek získať rozum a môže rozvinúť svoje najlepšie schopnosti.“

„Človek musí opäť zaujať miesto v sebe samom. Musí si vytvoriť osobný priestor, ktorý bude vyhradený len pre neho a bude odrážať nápor verejnej sféry. Musí znova uznať prvotné ľudské väzby ako posvätné a zachovávať ich.“

„Človek nesmie so svetom robiť, čo chce on, ale čo zodpovedá pravde vecí.“

„Ten, kto chce napraviť nejakého človeka, musí ho najprv rešpektovať.“

„Moderný človek sa cíti čoraz slabší, lebo uňho ubúda zakorenená stavovská sila osoby, schopnosť byť pánom seba a súvislosť s absolútnymi hodnotami, ktoré sú mu oporou.“

„V tichu siedmeho dňa má človek zložiť svoju korunu a má sa pozdvihnúť k obrazu skutočného Pána. Boh sa má stať viditeľným v tajomstve pokoja siedmeho dňa.“

„Kto nevie mlčať, ja ako človek, ktorý vy chcel v živote iba vydychovať, a nie aj vdychovať.“

„Človek je reč, ktorú možno preložiť do Boha.“

„Nedeľa je deň, keď si človek uvedomuje svoju dôstojnosť - že je napriek všetkému Božím obrazom, Božím stvorením, ktoré Boh nasmerúva na prichádzajúce vykúpenie.“

„Láska, to je otvorenie sa pravde druhého človeka.“

„Dospelosť - a nielen biologická alebo právna - je založená na tom, že človek našiel svoje miesto jednak vo vlastnej osobe, vo vlastnom zmýšľaní, a jednak v skutočnosti. Objavil, čo znamená stáť na vlastných nohách a rozhodol sa tento postoj uskutočňovať.“

„Nedokážem vyjadriť, aká je príroda ľudská a ako v nej cítiť možnosť stať sa človekom v tom najčistejšom, a predsa nevyčerpateľne hlbokom význame.“

„Ruženec je kaplnkou, ktorá má vždy otvorené dvere. Človek môže do nej priniesť všetko, čo ním hýbe.“

„Svet nie je divou prírodou, ktorá by sa stávala vlastníctvom až vtedy, keď sa jej chopí človek. Nejestvuje príroda bez pána. Od počiatku bola bytostne vlastníctvom. Vlastníctvom svojho Tvorcu. On ju však dal do vlastníctva človekovi, ktorý je jeho obrazom. Boh mu dáva dar, že môže byť pánom, a poveruje ho, aby toto panovanie uskutočňoval. Ale ak sa mu to má podariť, tak sa to musí diať v pravde a zodpovednosti voči tomu, ktorému patrí svet.“