„Bolesť ako imanentná danosť nemôže človeka vyradiť ani zo seba samého, ani z toku spoločného nažívania ľudí. Žiť znamená v určitej forme vždy trpieť. Utrpenie patrí k životu ako noc ku dňu. A niektorý život dostane tvorivý akcent až pri dotyku s bolesťou, chorobou, so smrťou. Niekto sa až vtedy stane evidentným, keď trpí, ba keď zomrie.“Pavol Strauss
„Niet osobitnej lekárskej etiky. Lekárska etika je ľudská - platná pre každého človeka a prelínajúca súkromný, odborný i verejný život lekára.“Pavol Strauss
„Nekompromisný človek je zdanlivý blázon, o ktorom podobný blázon napíše dvadsať rokov po jeho smrti, že hádam mal predsa len pravdu.“Pavol Strauss
„Je pravda, že žijeme v hroznom čase. Ale doba je len natoľko hrozná, nakoľko je sumárnym obrazom ľudí, a človek je natoľko obrazom hrôzy, nakoľko sa líši od Božieho obrazu, nakoľko sa zredukoval zo svojej postati. Ľudstvo má takých filozofov, akých si zasluhuje, a zlo sa priostruje nato, aby nakoniec nebolo iného východiska než dobro.“Pavol Strauss
„Nie všetci nakreslili svetovú mapu zla. Mnohí sú nevinní! Lebo nevinnosť je vopred vyhratý súd vnútra človeka nad sebou samým.“Pavol Strauss
„Slovo je nástrojom pravdy. Pravda je v slove, lebo ho pretrvá. Kým je u človeka, slovo je jej výrazom. Redukovanosťou, rozbitosťou človeka zredukuje sa i pravda a opravdivosť v ňom. A tak sa slovo stáva nie nositeľom pravdy, ale akoby pravdy, a ako sa človek len zdá človekom, tak sa pravda len zdá pravdou, stáva sa frázou, heslom, zdrapom platným nakrátko.“Pavol Strauss