Palladás: Citáty o živote

„Bohatneš - a čo potom? Až budeš odchádzať, či so sebou povlečieš aj bohatstvo, keď s rakvou ponesú ťa? Plytváš len časom, kým bohatstvo hromadíš. Nemôžeš však života určený úsek predĺžiť, aj keby si chcel.“

„Celý náš život je scéna a hra. Buď sa nauč hrať bez toho, aby si bral niečo vážne, alebo v živote trp.“

„Keď premýšľam a skúmam ľudské osudy, tie náhle zmeny v našom živote a menlivého šťastia beh tak neistý, čo zo žobrákov občas robí boháčov a ľudom majetným imanie zas odníma, až v očiach sa mi zatmie z bludných obratov a ku všetkému mám odpor pre tú záhadnosť. Ach, ako mám zvládnuť Šťastenu, čo v živote sa náhle tajne vynorí a sťa neviestka si počína?“

„Netráp sa, zanechaj náreky! Aký krátky čas tu žijeme v porovnaní so životom, ktorý bude bežať ďalej. Kým ťa do hrobu vložia a nechajú napospas červom, netrýzni, kým žiješ, už aj tak stratenú dušu.“

„Prečo sa, človeče, trápiš tak márne, prečo prevraciaš všetko, keď si sa už narodil otrokom svojho" osudu? Nechaj sa ním unášať a nestavaj sa mu na odpor! Spokojný so svojím osudom pokojný život maj rád! Bojuj skôr za svoju radosť i navzdory osudu, s radosťou v duši potom ži, ak je to možné.“

„Pri múre, už celkom zvetranom, raz vraj zločinec zaspal a v noci mu vo sne Sarapis zoslal pravdivé posolstvo, pričom mu veštecký riekol: „Ty, nešťastník, čo tu tak ležíš, vstaň a chod nabok, inde si chod ľahnúť." Nato sa vrah zobudil, šiel inde a vzápätí sa za ním náhle zrútil k zemi ten chatrný múr. Ráno potom vrah radostne bohom prinášal obeť za svoj život, myslel si, že z vraždenia ľudí sa boh asi teší. No Sarapis sa mu opäť zjavil vo sne a riekol: „Ty si snáď, úbožiak, myslíš, že vrahov pod ochranou mám? Ak som ti nedal hneď zahynúť a teraz si unikol smrti bez útrap, vedz, že si bol takto zachovaný na popravu!"“

„V slzách som zavítal na svet a v slzách raz aj zomriem. Celý svoj život vidím len ako jazero sĺz. Úbohé ľudské plemä, ty slabé a slziace veľmi, sotva sa na svete zjavíš, hneď sa zas obraciaš v nič.“

„Vždy, keď odchádza noc, do dňa nového rodíme sa zas, zo života, ktorý bol predtým, ďalej si nenesieme nič; všetko, čím žili sme včera, je nám dnes úplne cudzie, zostatok života svojho začneme až dnes. Preto sa nesťažuj, starec, že priveľa rokov už žiješ: z rokov, čo ubehli už, dnes nemáš vôbec nič.“

„Život je výstražná plavba, sem a tam sa zmietame pri nej, a často dopadneme horšie, ako keď stroskotá čln. Pretože naše životy svojím kormidlom Šťastena riadi, pri tejto plavbe blúdime neisto morom sem a tam. Jedni tu plávajú zdarne, druhí s nezdarom, a všetci do jediného podzemného prístavu mierime so svojím korábom.“

„Život nás ľudí je hračkou Šťasteny, vždy žalostný, bludný, zmieta sa sem-tam medzi imaním a núdzou. Jedných z nás tlačí k zemi, ako lopty zas vynáša druhých, iných potom z oblačných výšok zvrháva do podsvetnej tmy.“