Milan Kundera citáty

page 7

„Osoba, ktorá túži opustiť miesto, kde žije, je nešťastná osoba.“

„Vzťah, ktorý urobí oboch partnerov šťastnými, je vzťah, v ktorom sentimentálnosť nemá miesto a žiadny z partnerov si nerobí nároky na život a slobodu toho druhého.“

„Nemôžeš merať vzájomnú náklonnosť dvoch ľudských bytostí počtom slov, ktoré si vymenia.“

„Keď srdce prehovorí, myseľ považuje za neslušné namietať. V kráľovstve gýču vládne diktatúra srdca.“

„Psy sú naším spojením s rajom. Nepoznajú zlo, žiarlivosť ani nespokojnosť. Sedieť so psom na svahu kopca počas nádherného popoludnia znamená vrátiť sa do raja, kde ničnerobenie nebolo nudné - znamenalo pokoj.“

„Človek oddaný svojej viere je pokorný a má pokorne prijímať aj nespravodlivý trest.“

„Človek prechádza prítomnosťou so zaviazanými očami. Smie iba tušiť a hádať, čo vlastne žije. Až neskôr mu odviažu šatku z očí a on, pohliadnuc na minulosť, zistí čo žil a aký to malo zmysel.“

„Muži obdivujú ženy, ktoré hovoria ako knihy, ale berú si ženy, ktoré varia ako z kuchárskej knihy.“

„Boj človeka s mocou je bojom spomienok so zabudnutím.“

„Moc je najslabšia, keď je úplne neprimeraná. Keď hlupák vládne múdremu, slabý silnému, ohavná krásnemu.“

„Žiadne počínanie nie je samo o sebe dobré ani zlé. Až jeho miesto v poriadku ho urobí dobrým či zlým.“

„Byť básnikom, to znamená ísť vždy až na koniec.“

„Muž smie chcieť od ženy čokoľvek, ale ak nechce jednať ako surovec, musí jej umožniť, aby konala v súlade so svojimi najhlbšími sebaklamami.“

„Skepsa nemení svet na ničotu. Skepsa premieňa svet na otázky.“

„Štyridsiatnik nielenže nevyžaduje vernosť, ale cíti sa bezpečnejšie, ak majú jeho priateľky vážne známosti.“

„Ale keď silní boli príliš slabí na to, aby ublížili slabým, slabí museli byť dosť silní, na to aby odišli.“

„Grécke slovo pre „návrat“ je nostos. Algos znamená „utrpenie“. Nostalgia je teda utrpenie spôsobené neutíchajúcou túžbou po návrate.“

„Človek nikdy nemôže vedieť, čo má chcieť, pretože žije len jeden život a nemôže ho nijako porovnávať so svojimi predchádzajúcimi životmi, ani ho zdokonaliť v budúcom živote.“

„Z jedinej metafory môže vzniknúť láska.“

„Oko... bod, kde sa sústreďuje identita človeka.“

„Neexistuje dokonalosť, iba život.“

„Rada sa prechádzala po ulici s knihou pod pažou. Mala pre ňu rovnaký význam ako elegantná palica pre džentlmena pred sto rokmi. Odlišovala ju od ostatných.“

„Chcem, aby si bol slabý. Taký slabý ako ja.“

„Rada sa prechádzala po ulici s knihou v ruke. Odlišovalo ju to od ostatných.“

“I can't shake off the idea that after death you keep being alive. That to be dead is to live an endless nightmare.”

“A novel that does not uncover a hitherto unknown segment of existence is immoral. Knowledge is the novel's only morality.”

“Anyone whose goal is 'something higher' must expect some day to suffer vertigo.”

“Kitsch is the stopover between being and oblivion.”

“Love begins at the point when a woman enters her first word into our poetic memory.”

“It is always that way: between the moment he meets her again and the moment he recognizes her for the woman he loves, he has some distance to go.”

“No great movement designed to change the world can bear to be laughed at or belittled. Mockery is a rust that corrodes all it touches.”

“For the first few seconds, she was afraid he would throw her out because of the crude noises she was making, but then he put his arms around her. She was grateful to him for ignoring her rumbles, and she kissed him passionately, her eyes misting.”

“It was the call of all those fortuities… which gave her the courage to leave home and change her fate.”

“No love can survive muteness.”

“Love is our freedom.”

“What makes a leftist a leftist is not this or that theory but his ability to integrate any theory into the kitsch called the Grand March.”

“He felt as if she no longer existed for him, had gone off somewhere, into some other life where, if he should meet her, he would no longer recognize her.”

“…[O]f a world that rests essentially on the nonexistence of return, […] everything is pardoned in advance and therefore everything cynically permitted.”

“The bloody massacre in Bangladesh quickly covered over the memory of the Russian invasion of Czechoslovakia, the assassination of Allende drowned out the groans of Bangladesh, the war in the Sinai Desert made people forget Allende, the Cambodian massacre made people forget Sinai, and so on and so forth until ultimately everyone lets everything be forgotten.
In times when history still moved slowly, events were few and far between and easily committed to memory. They formed a commonly accepted backdrop for thrilling scenes of adventure in private life. Nowadays, history moves at a brisk clip. A historical event, though soon forgotten, sparkles the morning after with the dew of novelty. No longer a backdrop, it is now the adventure itself, an adventure enacted before the backdrop of the commonly accepted banality of private life.”

“Today we're all alike, all of us bound together by our shared apathy toward work. That very apathy has become a passion. The one great collective passion of our time.”

“But is not an event in fact more significant and noteworthy the greater the number of fortuities necessary to bring it about?”