Marcus Tullius Cicero: Človek (page 2)

„Prirodzenosť si žiada, aby človek pomáhal človeku, nech je to ktokoľvek, už len preto, že je to človek.“

„Vrodenou vlastnosťou človeka je mýliť sa, ale len hlúpy v omyle zotrváva.“

„Medzi človekom a zvieraťom je najväčší rozdiel v tom, že zviera ako tvor riadený zmyslami sa prispôsobuje iba svojmu okoliu a prítomnosti a len veľmi málo vníma minulosť alebo budúcnosť, no človek obdarený rozumom vníma s jeho pomocou dejovú následnosť, vidí príčiny vecí, uvedomuje si ich podmienky a predpoklady, porovnáva podobné javy, budúcnosť tesne spája s prítomnosťou - a tak vidí kolobeh celého života a vopred zariaďuje nevyhnutne potrebné veci. Táto pospolitosť silou rozumu zbližuje človeka s človekom k pospolitosti reči a života a vštepuje mu predovšetkým celkom zvláštnu lásku k deťom, ďalej ho vedie k tomu, aby túžil po spoločenskom spolužití ľudí i po účasti na ňom, a preto aby si zaopatril potrebné veci na lepšie živobytie nielen pre seba samého, ale i pre manželku, deti a ostatných, ktorých má rád a o ktorých sa má starať. A táto starostlivosť podnecuje tiež ľudského ducha a posilňuje ho k činnosti.“

„S túžbou po poznaní pravdy je spojená akási túžba po samostatnosti; duch dobre utváraný prírodou nechce totiž poslúchať, iba takého človeka, ktorý ho svojimi radami riadi a poučuje, alebo mu podľa práva a zákonov rozkazuje v záujme všeobecného prospechu. Odtiaľ zase vyrastá veľkosť ducha a pohŕdanie pozemskými vecami.“

„Môže sa predsa stať, že človek nevie obratne vyjadriť - hoci inak správnu myšlienku.“

„Múdry človek je vždy šťastný.“

„Ak niekto definuje najvyššie dobro tak, že nemá nič spoločné s cnosťou a ak ho meria svojim prospechom, nie čestnosťou, potom takýto človek, ak je dôsledný, nemôže pestovať ani priateľstvo, ani spravodlivosť, ani štedrosť.“

„Tak ako je kôň zrodený k behu, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, tak je človek zrodený na dve veci, ako vraví Aristotéles: na rozmýšľanie a na jednanie.“

„Nemalá sila rozumnej ľudskej prirodzenosti spočíva v tom, že medzi živými tvormi iba človek chápe, čo je poriadok, čo sa patrí pri jednaní i v reči a ako v čom zachovávať mieru.“

„Nepoctivý človek klame.“

„Často sa vyskytujú také okolnosti, že konanie, ktoré sa zdá vhodné pre človeka spravodlivého a poctivca, napríklad vrátiť zverenú vec alebo splniť sľub, dostáva opačný zmysel a že sa naopak ako spravodlivé konanie javí prekročiť záväzky pravdovravnosti a vernosti a nezachovať ich. Treba totiž prihliadnuť k zásadám spravodlivosti: po prvé, aby sme nikomu neškodili, a po druhé, aby sme dbali na všeobecný prospech. Tieto zretele sa časom menia, a tak sa mení aj povinnosť, nie je stále tá istá.“

„Čím viac sa niekto zaoberá vlastným prospechom, tým menej je dobrým človekom, nech už robí čokoľvek.“

„Človeka často nesúdia podľa veľkosti jeho dobrých skutkov, ale podľa malosti jeho previnení.“

„Človeka teší nádhera a vybraný spôsob života spojený s hojnosťou pôžitkov.“

„Niekedy sa zdá, akoby človeka k sebe strhával prospech, a naopak zas, akoby ho k sebe volala česť, a tak sa stáva, že uvažujúci duch je v rozpore sám so sebou a prejavuje trápnu nerozhodnosť v myslení.“

„Významnou vlastnosťou človeka je predovšetkým hľadanie a skúmanie pravdy.“

„Hlúpy človek hovorí prvý svoju mienku.“

„Hlúpy človek je známy tým, že vidí chyby druhých a na vlastné zabúda.“

„Zatiaľ čo nijaký iný živočích nevníma krásu, ľúbeznosť a harmóniu ani u viditeľných vecí, človek obdarený rozumnou prirodzenosťou prenáša tieto vlastnosti zo zrakom vnímaných vecí aj na prejavy ducha a ešte viac sa usiluje o zachovanie krásy, stálosti a poriadku v myšlienkach a činoch, chráni sa, aby sa nedopustil niečoho neslušného a zbabelého, aby sa ani vo svojich myšlienkach nezaoberal niečím nečistým.“