Ľudovít Velislav Štúr: Populárne citáty (page 3)

„Každý je sám sebe najbližší.“

„Člověk, ktorý k osobnosti neprišiel, je dieťa.“

„Kto je muž a muž šľachetný, ten so svojim presvedčením najmä tam, kde mnohým, kde jednému veľkému celku pomôcť môže, vždy a na mieste vystúpi, len človek slaboch, ducha a mysle otrockej a srdca babského, len ten sa pred druhými utiahne a myseľ svoju zatají.“

„Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k činom!“

„Slovan nosí všetko v srdci a v duši a dokáže to aj vyjadriť silou prejavu.“

„Ak chceš zmeniť svoj stav, najviac sebe dôverovať môžeš a musíš, veď sám máš prístup k hlbinám srdca, citov a myslenia svojho, musíš sa spytovať, či budeš vytrvalý, či budeš pripravený znášať nepriaznivosti, ktoré by sa v premene tvojho stavu na odpor položili.“

„Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje - len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“

„Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom! Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2“

„Vzájomnosť medzi Slovanmi si zaiste uznanie a chválu zasluhuje, no predsa je to iba malá náhražka v núdzi a nemôže sa nikdy všeobecne rozšíriť v živote všetkých kmeňov. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2“

„Symbol spojenia nášho je reč národa, heslo našej vôle života.“

„S materiálnym dobrobytom národa je aj život duchovný najužšie spojený.“

„Ňezabudňime ňikdi aňi na vďačnosť, ktorú sme pracovitjemu a umnjemu Českjemu kmenu povinní; on nás v hliveňí našom opatruvau a nás k životu viššjemu svojimí duchovnimí plodamí pripravuvau, preto vďačnosť naša nach vždi ostaňe k ňemu svježa a vrúcna v srdcach naších.“

„Niet väčšej a svätejšej pravdy pre život ľudí a národov celých nad tú: Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený.“

„My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.“

„Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848“

„Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to "ostatné", teda len o svetské veci, rad za radom upadli, a tento výrok sa aj v budúcnosti ukáže ako pravdivý. Vzchopme sa, Slovania!“

„Pokloňte sa Tatry Pánovi svojmu a vyjasnite sa, lebo on z výsosti svojej pohľadel na vaše rody, jemu verné, milostivo! Vyplnená je žiadosť ich vrúcna, obdarené sú tým, za čím dávno horeli: vychodiť budú noviny aj v ich reči materinskej!“

„Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne.“

„Podľa schopnosti obetovať sa posudzujeme človeka aj národ, a keďže má obeť v živote taký hlboký význam, musí mať svoju obeť aj najvyššia oblasť života, náboženstvo, musí ju zobrazovať a neustále k nej nabádať ducha.“