Ján XXIII.: Populárne citáty (page 3)

„Najkrajším pomenovaním Boha je milosrdenstvo. To nech vzbudí veľkú dôveru aj uprostred plaču.“

„Napokon možno dúfať, že ľudia, ak sa budú stretávať a spolu diskutovať, lepšie objavia aj putá, ktoré ich spájajú a ktoré sú spoločné všetkým ľuďom.“

„Nariekanie nič nevyrieši. Treba sa pohnúť dopredu, predchádzať nebezpečenstvám, dôverovať.“

„Naša sloboda v Kristovom svetle a v jeho milosti sa stáva podrobením sa láske a obete a zároveň ich oslavou. Vo vzťahu k pozemskému životu sa naša sloboda stáva prípravou na život v nebi, ktorý nás čaká na druhom brehu.“

„Nedôverujúce duše nevidia nič iné len mrákavy doliehajúce na zem. My však máme pevnú dôveru, že náš Spasiteľ neopustil svet, ktorý sám vykúpil.“

„Nech sa stane, čo sa stane - nikdy sa nestane nič osudné: ak máme pevnú a hlbokú vieru v Darcu každého dobra, zostaneme neotrasiteľní v našej nádeji.“

„Netreba vždy hrdinské skutky. Keď je život ustavičným darom v službe Kristovi, Cirkvi a dušiam, to stačí na naše posvätenie a na našu slávu, aj bez riskovania života v úžľabinách hôr.“

„Nič je všetko. V týchto jednoduchých slovách sa skrýva program typicky asketického života, úplné zapretie seba, vernosť milosti, horlivosť bez hraníc.“

„Nie sme na zemi preto, aby sme tu opatrovali múzeum, ale preto, aby sme pestovali záhradu prekypujúcu kvitnúcim životom.“

„Odvahu! Boh nezomiera a Kristove prísľuby sú nezrušiteľné. Pánova milosť je s nami, s ňou sme pripravení čeliť každému zlu.“

„Pravdu musíme povedať všetkým, no musíme ju šíriť s prívetivosťou a láskou, aby bola príťažlivá a podmanivá.“

„Slová pri modlitbe nie sú také dôležité. Aj dobrá matka je roztržitá, keď pobehuje po dome, no srdcom je stále pri svojom dieťati, ktoré spí v kolíske.“

„Sme povinní nezostávať mysľou v minulosti, ale prispieť tým, čo máme v rukách, k lepšej a istejšej budúcnosti.“

„Stredobodom každej pozornosti má byť ľudská osoba, stvorená na Boží obraz a podobu a vykúpená predrahou krvou Krista.“

„Treba ďakovať Bohu za dobrodenia jeho stvorenia, chváliť ho, že dal človeku rozum, aby myslel, ruky, aby pracovali, a prosiť ho, aby nám pomáhal pokojne pracovať v službe blížnym.“

„Uprostred spleti toľkých ľudských slov je evanjelium jediným hlasom, ktorý osvecuje, priťahuje, posilňuje i nasycuje.“

„V priebehu roka som čoraz viac cítil, že sa ma zmocňuje choroba. Preto si chcem zvyknúť myslieť na smrť, ale tak, aby medzitým bol môj život vždy plný jasu.“

„V priebehu stáročí už mnohí by boli radi zavreli Cirkev do rakvy, už vopred oslavovali jej postupný zánik a smrť. Lenže ona v nepremožiteľnej sile svojho zakladateľa vždy znovu ožila, každému odpúšťa a dáva prísľub nového života.“