Iľja Grigorievič Erenburg citáty

„Je veľmi ťažké navečer života pripomenúť si a pochopiť jeho ráno - mení sa osvetlenie, mení sa aj vnem toho, čo vidíš.“

„Žena potrebuje tichú a pokojnú lásku, podobnú matnej lampe, ktorá je príliš tlmená na to, aby pri nej muž mohol pracovať, ale dosť jasná, aby nemohol usnúť.“

„Barbari, ktorí teraz uvažujú o vojne, sú ochotní umŕtviť budúcnosť ľudstva, pretože to nie je ich budúcnosť.“

„Človek nesmie strácať nádej, stratiť nádej je to isté, ako zomrieť dvadsať rokov pred vlastnou smrťou.“

„Človek sa môže rozlúčiť so všetkým, len nie s nádejou.“

„Je škoda, že človek začína o mnohých veciach uvažovať až na sklonku života.“

„Láska je na ihrisku života vždy favoritom, rozum tým posledným dobiehajúcim hráčom.“

„Hovorí sa, že čas je nepriateľom lásky. Nie je to pravda! Čas len stiera náter, a tak mizne neúprimný žiaľ, vymyslené vášne, pravé city však trvajú.“

„Jeden človek má dosť miesta i v rybacom žalúdku, ale pre dvoch býva príliš malá najnádhernejšia krajina.“

„Ľuďom zvyknutým na bežné meradlá sa všetko zložité zdá byť plné rozporov.“

„Možno naučiť začínajúceho autora prekonať literárnu negramotnosť, nevkus, naučiť ho čítať, ale naučiť ho stať sa novým Gorkým, Blokom, Majakovským, je nemožné.“

„Práca nie je medveď, neutečie.“

„Srdce neomylne vytuší aj neviditeľné znamenie.“