Honoré De Balzac: Človek

„Cit, ktorý človek znáša najťažšie, je súcit, predovšetkým vtedy, keď si ho zaslúži. Nenávisť je povzbudzujúci liek, udržiava pri živote, inšpiruje pomstu; ale súcit zabíja, oslabuje ešte aj našu slabosť.“

„Človek získava na sile tým, že sa prizná ku svojím slabostiam.“

„Lásku si zo srdca človek nemôže vytrhnúť, to nie je boľavý zub.“

„Až sa človek dozvie, prečo sa zamiloval, prestáva milovať.“

„Človek nie je ani dobrý, ani zlý, len v dobrom a zlom podlieha okolitej spoločnosti.“

„Keď sa človek prizná k svojej slabosti, stáva sa veľkým.“

„Žena je prechodom od človeka k anjelovi.“

„Človek zomiera v zúfalstve, zatiaľ čo Duch zomiera v extáze.“

„Najobtiažnejšie znášajú ľudia šťastného človeka.“

„Byť šťastný a iných robiť šťastnými je úloha človeka.“

„Nešťastný človek strávi svoje nešťastie tým, že rezignuje.“

„Nešťastie je odrazovým mostíkom pre génia, nádržkou pre kresťana, pokladom pre šikovného človeka, priepasťou pre slabých.“

„Talent človeka je niečo podobné ako krása ženy. Je to len sľub.“

„Človek zomiera po prvý raz vo chvíli, keď stráca nadšenie.“

„Genialita je strašná choroba. Len naozaj veľký človek dokáže udržať genialitu s charakterom.“

„Génius je človek ako každý iný. Lenže je iný.“

„Nejestvuje nič, čo by človek nemohol získať za peniaze.“

„Od mäkkosti namočenej huby až po tvrdosť pemzy je nekonečné množstvo odtieňov. Hľa, taký je človek.“

„Prvou myšlienkou každého človeka, či ide o malomocného alebo galejníka, človeka ničomného alebo chradnúceho, je mať druha vo svojom postavení. Prví pustovníci neboli sami, komunikovali s Bohom, tí žili vo svete najviac zaľudnenom, vo svete duchovnom.“