George Herbert Mead bol americký filozof a sociálny psychológ, zástupca filozofického pragmatizmu, dnes radený ku kľúčovým postavám symbolického interakcionizmu.
Od roku 1894 pôsobil ako profesor v Chicagu, predtým v Michigane, kde bol v užšom kontakte s Johnom Deweyom. Pracoval v oblasti fyziologickej psychológie, kultúrnej antropológie a sociálnej filozofie.
Počas jeho života mu nevyšla žiadna kniha, všetky jeho publikácie vyšli až posmrtne na základe prednášok, rukopisov či publikovaných článkov. Na popularizácii jeho diela sa významne podieľal okrem iného Herbert Blumer. V 80. rokoch 20. storočia zaznamenalo jeho dielo renesanciu záujmu predovšetkým v Nemecku a Spojených štátoch amerických.
Mead venoval veľkú pozornosť problematike ľudského Ja . Nadväzoval na Charlesa H. Cooleyho a jeho koncepciu "zrkadlového ja", podľa ktorej človek hodnotí sám seba z pohľadu druhých.
Zaoberal sa aj ľudskou socializáciou, v súvislosti s ktorou vymedzil koncepciu takzvaného "významného druhého" a jeho internalizovanej, nadindividuálnej formy tzv. "generalizovaného druhého". Mead okrem iného poukázal aj na to, že významná časť detského učenia sa, akceptovaním sociálnych úloh prebieha v procese hry. Odlíšil hru–play a hru–game: prvá označuje prosté „hranie si na niečo“, spočíva v napodobňovaní úloh dospelých, druhá zas na „hranie niečoho“, čo zahŕňa zložitejší systém pravidiel, ktoré musí dieťa pochopiť a podvoliť sa im.
Wikipedia
✵
27. február 1863 – 26. apríl 1931
