Erich Maria Remarque: Človek

„V zúfalstve a v nebezpečenstve sa naučí človek veriť v zázrak, inak by to neprežil.“

„Pre lásku človek žiť nemôže. Ale pre človeka áno.“

„Nikto nemôže byť cudzejší, ako osoba, ktorú človek raz ľúbil.“

„Bolesť nad stratou druhého človeka je znesiteľnejšia, keď človek vie, že sám už nebude dlho žiť.“

„Iba nešťastný človek pozná šťastie.“

„Hlúposť je najväčšie dobrodružstvo, aké poznám. Inteligencia je nudná. Človek ju ľahko spozná a predvída jej reakcie. Ale žiarivá hlúposť sa nedá pochopiť. Je vždy nová, nelogická, a preto tajomná.“

„Keď človek nič nežiada, má zo všetkého darček.“

„Charakter človeka sa pozna až vtedy keď sa stal nadriadeny.“

„Keď človek umrie, stáva sa dôležitým; kým žil, nikoho nezaujímal“

„Nikdy toho nechci veľa vedieť. Čím menej toho človek vie, tým ľahšie sa mu žije. Poznanie robí človeka slobodným - ale nešťastným.“

„Je jedno akú farbu majú ryby keď je človek pod vodou. Dôležité bolo iba jedno: vyplávať hore.“

„Človek je veľký vo svojich predsavzatiach, ale slabý v ich uskutočnení.“

„Keď človek chce žiť, tak je tu niečo, čo miluje.“

„Človek si časom zvykne na všetko, aj na šibenicu.“

„Jediný človek ktorého môžeš nenávidieť je ten ktorého miluješ, pretože len jedine ten ti dokáže naozaj ublížiť.!!!!“

„Vedomie robí človeka slobodným - ale nešťastným.“

„Človek má veľké plány - pre iných.“

„Človek nikdy nie je dosť silný, ale privykne aj na šibenicu.“

„Smrť jedného človeka je spravodlivá smrť; smrť dvoch miliónov je štatistika.“