Edith Stein: Človek

„Človek túži vždy po novom obdarovaní životom, aby mohol vyčerpať, čo mu okamih dáva i berie. Nechce sa vzdať toho, čo ho napĺňa, a najradšej by bol nekonečný a bezhraničný, aby mu život patril úplne a bez konca. Večná blaženosť je radosť bez konca, šťastie bez tieňa, láska bez hraníc, plný život bez ochabnutia, činorodosť, ktorá je zároveň dokonalým pokojom a uvoľnením zo všetkého napätia. To je bytie, o ktoré človeku v tomto živote ide.“

„Človek nesmie klásť Pánovi nijaké podmienky. Dôvera v Boha je len vtedy neochvejne pevná, keď prijíma z Božích rúk všetko.“

„Iba Boh môže prijať odovzdanosť človeka tak, že človek nestratí svoju dušu, ale ju získa. A iba Boh sa môže človeku odovzdať tak, že celkom vyplní jeho bytosť, no pritom nič zo seba nestratí.“

„Boh vedie človeka jeho vlastnou cestou. Jeden príde ľahšie a skôr k cieľu ako druhý. To, čo my môžeme urobiť, je naozaj málo oproti tomu, čo sa uskutočňuje na nás. Ale to málo musíme urobiť. Musíme sa predovšetkým vytrvalo modliť za správnu cestu a bez odporu nasledovať vanutie milosti, ktoré sa stáva zrejmým.“

„Vo vyprahnutosti a prázdnote sa duša stane pokornou. Niekdajšia pýcha zmizne, keď už človek v sebe nenachádza nič, čo by ho oprávňovalo pozerať na iných zhora.“

„Človek sa snaží prispôsobiť sa svojmu okoliu a tak je to aj pri každodennom styku so Spasiteľom. Stávame sa vnímavejší na to, čo sa mu páči a čo nie, a ak sme boli predtým so sebou vcelku spokojní, teraz sa to zmení.“

„Kresťanské tajomstvá tvoria nerozdielny celok. Keď sa človek zahĺbi do jedného, je vedený k ostatným.“

„Nový človek nosí na svojom tele Kristove rany. Bolestne nosí vo svojom srdci túžbu po plnosti života, dokiaľ nevkročí bránou telesnej smrti do žiary večného jasu.“