Antoine de Saint-Exupéry: Populárne citáty (page 3)

„Ak niekto bedáka, že ho zradil svet, robí tak preto, lebo to on zradil svet. Ak niekto narieka, že láska mu nepriniesla šťastie, robí tak preto, lebo v láske klamal sám seba. Láska nie je len podarúnok, ktorý sa prijíma.“

„Pravá láska začína tam, kde sa už nečaká odmena.“

„Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú u obchodníka veci úplne hotové. Ale pretože priatelia nie sú na predaj, nemajú priateľov.“

„Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznali.“

„Nepleť si lásku s vlastníckym poblúznením; z neho pochádza to najhoršie trápenie. Lebo v tom sa ľudia mýlia: z lásky trápenie nepochádza. Trápenie plynie z túžby vlastniť, a ta je opakom lásky.“

„Poznám totiž iba jeden plodný čin, a to je modlitba, ale viem tiež, že modlitbou je každý čin, pokiaľ ním človek dáva seba samého, aby sa uskutočnil.“

„Len ten je človekom, kto nadobudol krásu cez pieseň, báseň alebo modlitbu, a kto je vo vnútri vybudovaný.“

„Ak chceš pochopiť slovo šťastie, treba ho chápať ako odmenu a nie ako cieľ.“

„Sme navždy zodpovední za to, čo sme si skrotili.“

„Pred mojím priateľom sa nemusím ospravedlňovať, nemusím sa obhajovať, nemusím nič dokazovať; pri ňom nachádzam pokoj.“

„Láska je väčšia než príval slov. O láske sa nediskutuje. Láska je.“

„Túžba po láske je stále ešte láska.“

„Len smer má zmysel. Ide o to, že niekam smeruješ, a nie, či sa tam dostaneš; lebo človek sa nedostane nikde, iba k smrti.“

„Skúsenosť učí, že podstatou lásky nie je to, že sa pozeráme jeden na druhého, ale že sa pozeráme rovnakým smerom.“

„Viem, že ľudia chcú stúpať čoraz vyššie a budujú si schodiská. Nezavrhujem schodisko, ktoré dovoľuje človeku, aby stúpal vyššie. Nikdy si ho však nezamieňam s chrámom.“

„Láska začína tam, kde sme schopní prestať myslieť na seba a ochotní vykonať niečo pre druhého, čo nás niečo stojí.“

„Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva.“

„Pod morom mrakov leží večnosť.“

„Váha ľudských vzťahov, ktoré sťažujú chôdzu, tie slzy, utrpenie, výčitky, radosti, všetko, čo človek každým svojím činom pohladí alebo čomu ublíži, to sú tie nespočetné zväzky, ktoré ho viažu k ostatným a pod ktorými oťažieva.“