Lea_Teresa

„Aký strašný by bol svet, keby sa ustavične nerodili deti prinášajúce so sebou nevinnosť a možnosť rozličnej dokonalosti.“

„Deti sa učia oveľa rýchlejšie ako dospelí, pretože sa ešte nenaučili báť.“

„Ak máme vychovávať deti, je potrebné aby sme sa tiež stali deťmi.“

„Aj keď precestujeme svet, aby sme našli krásu, musíme ju nosiť v sebe, ináč ju nenájdeme.“

„Ak sa zahľadíš do vlniacich sa vôd mora jasným, neskaleným zrakom, tak uzrieš v každej vlne odraz najvyššej pravdy a krásy.“

„Každý potrebuje krásu, rovnako ako chlieb, miesta, kde sa môže hrať a modliť sa, kde príroda môže liečiť a povzbudzovať a dávať silu telu i duši.“

„Dospelý je zrelý práve z toho dôvodu, že nepotrebuje, aby mu niekto hovoril, čo je správne, ani aby mu bránil v páchaní zla. Zrelý koná na základe svojho osobného rozhodnutia a správneho svedomia. Zrelí ľudia uznávajú a rozpoznávajú aj svoje slabosti. Krása zrelosti spočíva v jej harmónii, vo vyváženosti.“

„Sloboda je bremeno, bremeno rozhodovania.“

„Láska sa zmieri skôr s neprítomnosťou alebo so smrťou ako s pochybnosťami a zradou.“

„Ženy čítajú v cudzom srdci lepšie ako vo vlastnom.“

„Musíš nájsť niečo, čo tebou pohne. Každý deň. Môže to byť pieseň, citát, kniha, televízna šou, osoba, obraz, krajina… Čokoľvek, čo prehovára k tvojmu srdcu. Čokoľvek, čo otrasie prach z tvojej duše.“

„Nie je pravda, že ľudia prestanú ísť za svojimi snami, pretože starnú. Starnú, pretože prestanú ísť za svojimi snami.“

„Snívať znamená mať aspoň štipku nádeje.“

„Sebectvo vládne svetom - každý má svoje starosti, nikto moje!“

„Niekedy sa však vidím nešťastnou, zbytočnú na svete, takže by som s chladnou mysľou odišla zo sveta, ale ony prejdú zase, tie doby - lenže mnohokrát také boje urvú kus života zo sebou.“

„Zbytočné obavy – Svet sa nikdy nepreľudní mnohí ľudia nie sú ľuďmi…“

„Vôbec sa netreba čudovať, že to, čo ľudia robia v živote, o čom rozmýšľajú a starajú sa, čo vidia a konajú v bdelom stave, čo ich trápi, potom nájdu i vo sne.“

„Sen je súčasťou nášho súkromia. Je čosi zvláštneho v tom, zdieľať svoje súkromie s ľuďmi, ktorých milujeme. Je to len ďalší spôsob, ako sa dať druhým spoznať.“

„Predstav si, že v nejakej miestnosti je vrece zlata, a v susednej miestnosti je zlodej. Myslíš si, že bude môcť spať? Určite nie. Bude musieť stále myslieť na to, ako by sa dostal vedľa a zlato si prisvojil. Myslíš teraz, že človek, pevne presvedčený o Bohu, o tom, ktorý je nesmrteľný, ktorý je pojmom všetkej nekonečnej blaženosti, oproti ktorej zmyslové radosti sa javia len ako hračka, myslíš, že taký človek sa upokojí bez toho, aby Ho dosiahol? Je taký človek schopný, aby len na okamih upustil od svojich snov? Určite nie! Pominie sa túžbou.“