Vyhľadávanie

„Víťazstvo úspechu je z polovice vyhrané, keď si človek zvykne na kladenie si cieľov a ich dosahovanie. Aj tá najnudnejšia činnosť sa stane znesiteľnou keď človek bude prechádzať každým dňom, presvedčený, že každá úloha, nech už je akokoľvek nudná a podradná, ho dovedie bližšie ku naplneniu svojich snov.“

„V tú noc však dlho nespala a nechcela spať. Jej predstavy po prebudení boli lákavejšie ako akákoľvek vízia krajiny snov. Prišiel konečne skutočný princ? Pri spomienke na tie nádherné tmavé oči, ktoré sa tak hlboko zahľadeli do jej očí, sa Anna veľmi prikláňala k názoru, že áno.“

„Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme. Môžeme byť svätí aj na ulici, v úrade, v dielni; ide o to, aby sme si svedomito plnili povinnosti z lásky k Bohu a radostne, aby sa každodenná práca stala nie "dennou tragédiou", ale skôr „denným úsmevom.““

„Utópie sú uskutočniteľné, možno ich uskutočniť skôr, ako to, čo bolo predstavované ako "realistická politika" a čo bolo iba racionálnou vypočítavosťou kabinetných politikov. Život smeruje k utópiám a možno, že sa odhaľuje nové storočie snov inteligencie a kultúrnej vrstvy o tom, ako sa vyhnúť utópiám, ako sa vrátiť k neutopickej spoločnosti, k menej "dokonalej" a slobodnejšej spoločnosti.“

„Život je: šanca - využi ju; krása - obdivuj ju; blaženosť - užívaj ju; sen - uskutočni ho; výzva - príjmi ju; povinnosť - naplň ju; hra - hraj ju; láska - poteš sa ňou; splň ho; smútok - prekonaj ho; hymna - spievaj ju; boj - príjmi ho; šťastie - zaslúž si ho; život - bráň ho.“

„Skutočná odvaha sa neprejavuje v horlivej chvíli, ktorá vzbudzuje túžbu získavať ľudí pre Boha a pritom brať do úvahy všetky možné nebezpečenstvá. Tak len obohatíte svoj pekný sen o ďalšie lákadlo. Skutočná odvaha spočíva skôr v tom, že to chceme robiť v strachu srdca a predsa sa zároveň toho zľakneme ako náš Pán v Getsemanskej záhrade.“

„Preto umenie (a spolu s ním mýtus) ustavične narúša usporiadanie pojmov tým, že predostiera nové transpozície, metafory, metonymie, bez prestania odhaľuje svoju túžbu dať jestvujúcemu svetu vzpriameného človeka tvar taký pestrý, nepravidelný, bez následkov nesúvislý, vzrušujúci a večne nový, tvar, aký je daný svetu snov.“

„Pri múre, už celkom zvetranom, raz vraj zločinec zaspal a v noci mu vo sne Sarapis zoslal pravdivé posolstvo, pričom mu veštecký riekol: „Ty, nešťastník, čo tu tak ležíš, vstaň a chod nabok, inde si chod ľahnúť." Nato sa vrah zobudil, šiel inde a vzápätí sa za ním náhle zrútil k zemi ten chatrný múr. Ráno potom vrah radostne bohom prinášal obeť za svoj život, myslel si, že z vraždenia ľudí sa boh asi teší. No Sarapis sa mu opäť zjavil vo sne a riekol: „Ty si snáď, úbožiak, myslíš, že vrahov pod ochranou mám? Ak som ti nedal hneď zahynúť a teraz si unikol smrti bez útrap, vedz, že si bol takto zachovaný na popravu!"“

„Čuang-ď raz mal sen, že je motýľ, poletujúci z kvetu na kvet, voľný a šťastný, ktorý nevedel nič o tom, kto je Čuang-ď. Zrazu sa prebudil a bol znova a v skutočnosti Čuang-c". Teraz neviem, či Čuang-ď sníval o tom, že je motýľ, alebo či motýľ sníval o tom, že je Čuang-ď, hoci sú rozdiely medzi Ču-ang-ď a motýľom. Tak je to s premenou vecí.“

„Mnohí ľudia hovoria: "Rád by som urobil takéto rozhodnutie, ale nie som si istý, ako by som mohol zmeniť svoj život." Sú paralyzovaní strachom, že nevedia presne, ako premeniť svoje sny do reality. A v dôsledku toho nikdy neurobia rozhodnutia, ktoré by z ich života mohli urobiť majstrovské diela, aké si zaslúžia. Som tu, aby som vám povedal, že spočiatku nie je dôležité vedieť, ako sa chystáte vytvoriť výsledok. Dôležité je rozhodnúť sa, že nájdete spôsob, bez ohľadu na to, čo sa stane.“

„Transparenty jež se táhnou nad městy a svým světlem přebíjejí přirozené světlo noci, ohlašují jako komety přirodní katastrofu společnosti, smrt chladem. Nepřicházejí však z nebe, jsou řízeny ze země. Je na lidech, zda je chtějí zhasnout a probudit se z úzkostného snu, jehož uskutočnění hrozí jen potud, pokud v ňej lidé věří. “

„Koán
Pýta sa majster svojho učňa." Ak je oheň ako vášeň, láska ako výchor a myseľ kúskom suchého dreva, ako potom človek kontroluje vzplanutie myšlienok?"
Učeň odpovie. "Udržať oheň tak aby hrial a nenechat ho rozdúchať v požiar, ktorý spáli sny a mosty."
Gátha
Vášeň v hlave, láska v srdci, oheň nie vždy páliť musí?
Čo ak vodou chránim myseľ, ktorá v ohni hľadá zmysel.“

„Budík
Budík v tomto svete žije krásnym svetom navždy a dosť presne, že láska skutočne ukáže koľko času nám ostáva.
Ostávame vedľa seba, že začíname ráno povzbudením svojho boha, že ukazuje nám kam smerujeme a žijeme spestrím svetlom do sveta.
Láska moja si krásna svetelná žiara, ktorá rozdá sen slobody do vetra, ktorý vie odolať pokušeniam.
V pokušení seba prebudím sa s tebou, lebo láska skutočná mierne poklesne nad menom, ktoré patrí do seba.
Patríme v sebe, ako priateľské tváre, ktoré rozdávame v sebe, že láska sleduje kam kráčame.
Sledujeme v sebe veľa, že prekročíme svoje puto, ktoré vieme rozdeliť do slobody, aby sme mohli dostať kus roboty.
Táto robota sa medzi nás svetom pohybuje, že položíme život za seba, že láska dokonca navždy pracuje v nás.
Pohybujeme seba do života, že dotyk krásny si vyslúžime, že láska konečne prevládne.
V tomto svete sa láska zabezpečí, aby sme mali silné reči a dokonalé vzťahy, ktoré musíme volať povzbudíme do seba.
Zabezpečíme predstavením skutočného sveta, že ovládneme na dokonalosťou sna.
Toto slobodné rozhodnutie získame so svojho pískaní do duší, že láska otvorí svet dohromady.
Otvoríme seba zo srdca do srdca, že rozdelíme seba do náručia a potom lásku dokážeme postaviť.
Postavíme do života veselostí, ktoré si užívame, aby sme dokázali podoprieť do svetla svojho sna.“

„Koľko ciest na tomto svete je cestami sĺz a utrpenia? Koľko morí na tomto svete sú moriami smútku? Koľko matiek už dlho žije opustených, čakajú a čakajú ešte dnes? Koľko ľudí ešte nemá slobodu a toľko po nej túži? Koľko detí ide večer spať a pre hlad nemôžu zaspať? Koľko snov sa za nocí úpenlivo pýta: Kedy tomu bude pre nás koniec? Môžeš to zmeniť?“

„Les sa zrazu končil. Pred Janom stáli krásne paláce. Jano nevedel, či je to pravda, či sa mu to len sníva. Možno, že je to zas len nejaká rozprávka zo sna! Pokročil niekoľko krokov – a zasa nové prekvapenie. Pred ním sa rozlievala ohromná barina. A naraz počuje akýsi cengot. Obzrie sa a vidí, že letí k nemu akási potvora. Bolo to veľké ako ich chalúpka a bežalo to po koľajniciach, na ktorých práve stál.“

„Ty si iskrička, ktorá spôsobuje na mojom srdiečku v pravidelných intervaloch sťah chlopní tak, aby mohla prúdiť krv v žilách. Ty si to chvenie, ktoré cítim v jeho okolí keď toto píšem.
Ty si stelesnenie motýľov v bruchu keď sa zadívam do tvojich očí.
Ty si tá sila, ten neviditeľný sval na hrudníku čo umožňuje pľúcam nabrať vzduch a dýchať.
Ty si sen, ktorý sa vznáša nad mojou hlavou keď v noci odpočívám.
Ty si to posledné čo sa mi sníva keď otváram oči.
Kiež by si bola to prvé čo každý deň uvidím keď ráno vstanem.“

„Filmová "veľká láska", je zbožňujúca láska. Keď človek dosiahol úrovne, kedy má pocit identity, bytia, založeného na tvorivom rozvinutí svojich schopností, ľahko tiahne k "zbožšteniu" milovanej osoby. Je odcudzený od svojich vlastných síl a premieta ich do milovanej osoby, ktorej sa klania ako najvyššiemu dobru, ako nositeľovi všetkej lásky, všetkého svetla a blaženosti. Pritom sa sám zbavuje všetkého pocitu sily, stráca sa v milovanej osobe, namiesto aby sa s ňou našiel. Pretože obvykle nikto nemôže dlho plniť očakávania svojho zbožňovateľa, sklamanie je nevyhnutné a pre jeho vyliečenie sa hľadá nová modla, niekedy v nekonečnom kruhu.“

„Milióny ľudí prežívajú dodnes vo svojich malých či väčších klietkach. Niektoré sú honosné, nadmieru veľké, ale rovnako stiesnené pre ich duše ako pre tých, ktorí sú vtesnaní do malých priestorov. Nezáleží pritom ako svoju klietku nazvú alebo aký má tvar či funkciu, podstatné je, že sú v nej zavretí, plní hnevu, vzdoru, nespokojnosti, bolesti, hlúposti a často dusiaci sa v beznádeji… Každý z nich si potrebuje najprv uvedomiť, že je v klietke. Až potom môže vstúpiť do ich života niekto, kto ich vyslobodí a uzdraví im doráňané telo i dušu. Až potom budú schopní vidieť správnu cestu, ktorá im prinavráti skutočnú slobodu. Keď nadíde ten deň, spokojne vyletia do iného priestoru.“

„Predstav si, že v nejakej miestnosti je vrece zlata, a v susednej miestnosti je zlodej. Myslíš si, že bude môcť spať? Určite nie. Bude musieť stále myslieť na to, ako by sa dostal vedľa a zlato si prisvojil. Myslíš teraz, že človek, pevne presvedčený o Bohu, o tom, ktorý je nesmrteľný, ktorý je pojmom všetkej nekonečnej blaženosti, oproti ktorej zmyslové radosti sa javia len ako hračka, myslíš, že taký človek sa upokojí bez toho, aby Ho dosiahol? Je taký človek schopný, aby len na okamih upustil od svojich snov? Určite nie! Pominie sa túžbou.“