Valeriu Butulescu citáty

page 3

„Dokonalé šťastie spočíva v absolútnom nedostatku ideálov.“

„Odjakživa som myslel na smrť. Keď zomriem, povedia, že som to tušil.“

„Život je štafeta. Môžeš vyhrať preteky v ďalšej generácii.“

„Život: hrad z piesku medzi dvoma vlnami.“

„Opustil dedinu, aby mohol v meste spievať o živote sedliaka.“

„Duša ženy je ako kniha. Musí byť veľmi dobrá, aby si ju čítal aj druhý raz.“

„Dvojnásobná radosť. Lakomec počíta peniaze pred zrkadlom.“

„Ekológia dáva za pravdu vlkom.“

„Evolúcia? Obliekli sme sa do šiat a prišli sme o srsť, začali sme nosiť čiapky a prišli sme o vlasy, vymysleli sme počítače a čert vie, o čo ešte prídeme.“

„Ospalé pravidlo plodí výnimky.“

„Existuje druhý svet? Umrieme a uvidíme.“

„Ovca nikdy nepochopí, prečo sa Zmŕtvychvstanie musí sláviť baránkom.“

„Existujú povznášajúce momenty, keď nám smrť prichodí dvojnásobne smutná.“

„Peniaze sú základným princípom života. Keď máš peniaze, môžeš si dovoliť aj ďalšie princípy.“

„Pevnosť bola taká chatrná, že sa ju nepriatelia báli obliehať.“

„Geniálna myšlienka nemá politickú hodnotu, pokým si ju neosvojí dav.“

„Plod ovocného stromu nepredstavuje štedrosť, či túžbu po pokračovaní.“

„Po Ľudovítovi XVIII. boli ďalší Ľudovítovia. Ale história ich už nechcela počítať.“

„Podľa mňa je holá pravda nemorálna.“

„Chcem sa dať zabalzamovať. Nie že by som veril v posmrtný život. Chcem urobiť radosť archeológom.“

„Poézia je rosa blýskajúca sa na slnku. Próza života začne, keď nás rosa zmáča.“

„Poézia utrpenia. Ach, tí básnici, ktorí si ešte nájdu čas na zrýmovanie bolesti.“

„Pokým nebol vystavený úmrtný list, nikoho nemožno považovať za mŕtveho.“

„Istý čas som žil v srdci jednej ženy. To vám bola tlačenica!“

„Je dosť možné, že obchodníci možno nerozumeli maliarstvu, ale ich peniaze domohli k jeho rozkvetu.“

„Poslali sme toľko poslov na druhý svet. Ani jeden sa nevrátil. Musí tam byť veľmi dobre.“

„Je umenie písať každý deň a nestať sa novinárom.“

„Povrazolezci tvrdia, že vedú vyrovnaný život.“

„Je umením žiariť a nezhorieť.“

„Pravda zvíťazila. Na váhach je lož ľahšia.“

„Jelene zhadzujú parohy raz za rok. Niektorí muži častejšie.“

„Prečo sa aj päťdesiate výročie prvého sobáša volá zlatá svadba?“

„Prečo z hliny? Človek mal byť urobený z nehrdzavejúcej ocele.“

„Premýšľam viac ako osem hodín denne. Myslíte, že sa mi to započíta do penzie?“

„Keby na jeho pohrebe plakali len dlžníci, aj tak bude dosť žiaľu.“

„Príliš veľa svetla oslepuje, teda, robí tmu.“

„Príroda je láskavá. Necháva nás zostarnúť, aby sme prestali smútiť za životom.“

„Keď ľudia zomierajú od smiechu, aj to je tragédia.“

„Keď nemám odvahu odmietnuť, stávam sa štedrým.“

„Riaditeľ bol odrazu taký láskavý, že keby som bol v tej chvíli umrel, možno by ma aj nechal odviezť na cintorín na podnikovom aute“

„Keď sa ženy pokúšajú o sebakritiku, nájdu si okúzľujúce nedostatky.“

„Keď smrť mešká, nehovor pred ňou o dochvíľnosti.“

„S takými bokmi by sa pred desiatimi tisícami rokov mohla stať bohyňou plodnosti.“

„Skláňam sa pred ľuďmi s mozoľmi s podmienkou, že ich majú na rukách.“

„Skôr ako sa naučíme hrať sa na život, musíme sa naučiť hrať sa na školu.“

„Kočiša postihlo nešťastie. Jeho koňovi narástli v noci krídla.“

„Skúma vlastný životopis cez mikroskop. Preto sa mu zdá byť taký veľkolepý.“

„Kolísavosť života nás baví len v kolíske.“

„Kone škriabu, a my sa nazdávame, že nám dávajú za pravdu.“