Štefan Šutaj: Denník

„Bolo by žiaduce, keby sa politici zaoberali prítomnosťou a budúcnosťou, a hodnotenie minulosti by ponechali historikom. […] Nemci a Francúzi zdôraznili, že mienia žiť vedľa seba v mieri, a v prvom rade sa chcú zaoberať spoločnou budúcnosťou. Tento model je príkladom aj pre nás. […] …domnievam [sa], že príde aj čas oficiálneho slovensko-maďarského zmierenia, a to v dohľadnej dobe, ak politici neotrávia atmosféru stranícko-politickým, alebo iným sebeckým snažením.
v interview pre denník Népszabadság“

Štefan Šutaj

citované podľa denníka SME, 19. september 2007
Potvrdené výroky
Zdroj: TASR. Historik Šutaj: Politici by sa nemali miešať do histórie [online]. In SME, 2007-09-19 [cit. 2015-01-08]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/3493547/historik-sutaj-politici-by-sa-nemali-miesat-do-historie.html.

O mieri , O čase , O minulosti , O budúcnosti

„Zrušiť Benešove dekréty en bloc nie je možné, je to ďalší mýtus. Znamenalo by to právne vákuum do 28. októbra 1945. Na akom základe by potom fungovala Československá republika, alebo by sme odmietli ich existenciu? […] Celoštátne dekréty prezidenta Beneša boli na Slovensku platné, len ak boli prijaté s jej [Slovenskej národnej rady] súhlasom. […] Zrušenie Benešovych dekrétov by znamenalo, že nariadenia SNR by zostali v platnosti a pre slovenské územie by sa prakticky nič nemenilo. No a potom sú to aj mýty, že na základe dekrétov došlo k reslovakizácii, vysídleniu Nemcov a výmene obyvateľstva. Tieto sa realizovali na základe iných zákonov prípadne medzinárodných dohôd.
v interview pre denník SME, 6. august 2011“

Štefan Šutaj

Potvrdené výroky

O zákonoch

„Kolektívna vina na etnickom alebo inom základe je v civilizovanej spoločnosti neprijateľná, bez ohľadu na vojnové udalosti, vojnový alebo povojnový stav. Niektoré dekréty a nariadenia vychádzali z princípu, že sa na etnickom základe obyvateľstvo označilo za vinné a potom sa postihnutí mohli vyviniť – dokazovať svoju nevinu.
v interview pre denník SME, 6. august 2011“

Štefan Šutaj

Potvrdené výroky

„Zdá sa, že je to v povahe človeka, že sa snaží pre svoj národ vybojovať prioritu, dokazovať, v čom boli významní, dôležití, v čom ovplyvnili historický vývoj. Nadväzujeme na hodnoty tých, čo tu boli pred nami a človek by si mal vážiť a pripomínať a poznať dejiny vlastné aj iných. Nemá však prakticky význam, kto tu bol len pred tristo rokmi a kto pred tisíc rokmi. Neznamená to, že má menšie právo alebo menší nárok na dom, na územie alebo na záhradu, lebo niekto iný tu bol skôr. […] Môžeme skúmať, pokojne sa rozprávať a s empatiou vypočuť, kto tu bol, kto kedy prišiel, dokonca aj kto mal aké koníky, ale nie je to dôvod pre nacionalistické spory. Politickí vodcovia so sklonmi k autoritárstvu vyhľadávajú priestor, keď sa dá zjednotiť, spojiť proti niekomu, vytvárať pocit ohrozenia, pretože vtedy vyniknú vodcovia, ktorí sa môžu postaviť do čela takejto „ohrozenej skupiny“.
v interview pre denník SME, 6. august 2011“

Štefan Šutaj

Potvrdené výroky
Zdroj: PLANČÍKOVÁ, Vladislava. Ako fungovali v praxi Benešove dekréty [online]. In SME, 2011-08-06 [cit. 2015-01-08]. Dostupné online http://www.sme.sk/c/6006112/ako-fungovali-v-praxi-benesove-dekrety.html.

O domove , O pocitoch , O povahe