Muhammad Al-Ghazali: Povinnosť

„Osemnástou povinnosťou je radostne naladiť srdce druhých a pomáhať im.“

„Ôsmou povinnosťou je ukazovať všetkým priateľskú tvár a každého priateľsky privítať.“

„Siedmou povinnosťou je ctiť si starých a milovať deti.“

„Šestnástou povinnosťou je chovať sa priateľsky a slušne a nenechať sa strhnúť k hrubostiam, keď sa stýkaš so zlými ľuďmi.“

„Šiestou povinnosťou je podľa možnosti robiť každému dobro a nerozlišovať medzi dobrými a zlými ľuďmi.“

„Štvrtou povinnosťou je nepočúvať to, čo hovoria ohovárači. Počúvaj iba slovo počestných ľudí. Pretože ohovárači sú naničhodníci.“

„Treťou povinnosťou je nepovyšovať sa v pýche nad nikoho iného, pretože Boh nenávidí namyslených.“

„Trinástou povinnosťou je vyhýbať sa všetkému, čo by mohlo viesť k podozreniu, aby sme takto chránili srdce druhého pred zlými myšlienkami a jeho jazyk pred zlými rečami. Pretože každý, kto druhým ponúka príležitosť k hriechu, má podiel na hriechu.“

„Desiatou povinnosťou je každému preukázať úctu, ktorá patrí jeho stavu. Tomu, kto má medzi ľuďmi vyššiu hodnosť, preukazuj vyššie pocty.“

„Dvadsiatou druhou povinnosťou je ísť v sprievode za mŕtvolou človeka. Dobrým mravom je mlčať v pohrebnom sprievode a nesmiať sa, zamyslieť sa a myslieť na vlastnú smrť.“

„Dvadsiatou povinnosťou je, keď niekto musí kýchnuť, povedať: Nech je pochválený Boh.“

„Dvadsiatou prvou povinnosťou je navštíviť chorého aj vtedy, keď nie je tvojím priateľom, iba známym.“

„Dvadsiatou treťou povinnosťou je navštevovať hroby mŕtvych a modliť sa za nich, zamyslieť sa a myslieť na to, že šli napred a ty ich budeš nasledovať a budeš sa zdržiavať tam, kde oni teraz prebývajú.“