Michel De Montaigne: Citáty o ľuďoch

„Kto by ľudí učil umierať, učil by ich žiť.“

„Ľudia trpia názormi, ktoré majú o veciach, nie vecami.“

„V dvadsiatich rokoch sú naše vlohy také vyvinuté, že je jasné, čoho budeme schopní. - V každom prípade som rád, že ľudia budú raz vedieť, z akej výšky som klesol.“

„Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ.“

„Jednať s ľuďmi, ktorí nás obdivujú a ustupujú nám, je rozkošou mdlou a škodlivou.“

„Keby malo platiť, že ľudia budú previnenie odplácať previnením, bezprávie bezprávím, aké pohromy by z toho vzišli?“

„Knihy pokladám za najlepšiu výzbroj na cestu životom a ľutujem všetkých ľudí, ktorí ich nemajú.“

„Ľudia, ktorí posudzujú svojich sudcov a pozerajú im na prsty, nikdy sa im dostatočne nepodriaďujú.“

„Ľudia toľko lipnú na svojom biednom živote, že im nie je žiadna podmienka dosť ťažká, len keď si zachovajú život.“

„Mladé psy a medvede dávajú svoje vlohy najavo ihneď, ľudia sa však menia.“

„Sú ľudia, ktorí nosia v hlavách celé encyklopédie a jednako sú nanič.“

„Žasnem nad ľuďmi, ktorých pravdy sú také márnomyseľní, že sú ochotní poslať za nich iných ľudí na smrť.“