Ľudovít Velislav Štúr: Populárne citáty (page 2)

„Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými.“

„Kto žije duchom, v tom žije celý svet a on v celom svete.“

„Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje.“

„Čím národ v úplnom ducha svojho rozživotený postavený viac a viac ustáva, tým sa väčšmi uňho k večeru blíži a oči druhých tiež pomaly z neho sa spúšťajú a na druhé vychádzajúce svetlo obracajú.“

„Ľudovít Štúr o vzdelanosti: Každého k hodnosti ľudskej privádzať a ho o nej presvedčovať i učiť, za každého najvyššou a najvznešenejšou úlohou je byť človekom vždy a všade. … Osveta a vzdelanosť by len mŕtva bola, keby sa len v knihách držala a tam ako poklady, ktoré nikto neužíva a ktorých blesku sa len dajedni tešia, sa skrývala. Jej povolanie je nielen hlavy napínať, ale aj umy osvecovať.“

„Mekkuo „l“ len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.“

„Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje.“

„Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách. Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje dejinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život... Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu aj v živote ľudstva.“

„Tým nie je ešte povedané, že potom, keď sa ruština stane všeobecným literárnym jazykom slovanským, nemalo by sa v literatúre jednotlivých kmeňov nič písať, najmä v poézii atď., ale nemôžeme predsa pri jednotlivých literatúrach zotrvávať, veď čímže sa napríklad preukázať môže literatúra dánska po boku nemeckej? Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2“

„V boji sa sily trú, skusujú, oživotnievajú.“

„Napomáhať celku, veci obecnej, je nielen pekné, ale je spojené aj s osohom každého.“

„Každá báseň je obraz svojho spôsobu.“

„Hnusota je len lenivieť a hlivieť.“

„Hádka, v čase potrebnom a primeranom začatá a vedená, nie je nič zlého a nešťastného.“

„Podliaci by sme boli, keby sme všetko, čo môžeme, za nášho muža neurobili.“

„My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá túžba.“

„Čím väčší, znamenitejší duchovia u ktoréhokoľvek národa povstali, tým krajšia, jadrnejšia, čistejšia, uloženejšia bola ich reč.“

„Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.“

„Kto sa sám neopúšťa, nebýva opustený.“