Lev Nikolajevič Tolstoj: Citáty o ľuďoch

„Nepočúvajte nikdy ľudí, ktorí nepekne hovoria o iných a pekne o vás.“

„Stvoriteľ nám dal lásku ako výraz našej ľudskej tváre.“

„Upravovať život iným ľuďom ti pripadá ľahké, veď keď ho upravíš zle, nebude zle tebe, ale im.“

„Múdrosť a sebazdokonalenie dosiahneme rovnako v osamelosti ako v styku s ľuďmi.“

„Čím bližšie sú ľudia k pravde, tým sú znášanlivejší voči cudzím omylom.“

„Nerob nič, čo sa prieči tvojmu svedomiu, ani pred ľuďmi, ani o samote.“

„Ľudia obetujú pre povery všetko, aj život: dokazujú to súboje, vojny, samovraždy; ale len veľmi málo je tých, ktorí by položili život za pravdu.“

„V ničom sa tak jasne neprejaví charakter ľudí, ako pri hre.“

„Krutí ľudia sa snažia byť stále zaneprázdnení, aby vo svojej práci našli ospravedlnenie svojej krutosti.“

„Ľudia sami nemôžu posúdiť, čo je spravodlivé a čo nie. Ľudia večne blúdili a budú blúdiť, najviac však v tom, čo považujú za spravodlivé a nespravodlivé. Spravodlivé je to, čo nespôsobuje druhému zlo.“

„Aby sme sa naučili hovoriť ľuďom pravdu, musíme sa naučiť hovoriť ju najprv sebe.“

„Násilím nútiť ľudí k tomu, čo sa mne zdá dobré, je najspoľahlivejší prostriedok, ako im to znechutiť.“

„Historici sú ako hluchí ľudia, ktorí stále znovu a znovu odpovedajú na otázky, ktoré im nikto nepoložil.“

„Ľudia, ktorí myslia, že všetko stojí a padá s vedením, sú podobní motýľom, ktoré letia na sviece, samy hynú a svetlo zatemňujú.“

„Načo je ľuďom rozum, keď na nich možno pôsobiť násilím?“

„Nemilujeme tak ľudí pre dobro, ktoré nám urobili, ako pre dobro, ktoré sme im preukázali.“

„Nešťastie a zlo ľudí vzniká ani nie tak z toho, že ľudia nedbajú na svoje povinnosti, ale skôr tým, že pokladajú svoje povinnosti za niečo iné.“

„A ľudia žijú nie preto, že sa o seba starajú, ale z lásky, ktorú k nim cítia iní.“

„Nič tak nenabáda k záhaľke, ako prázdne reči. Keby ľudia mlčali a nehovorili hlúposti, ktorými zaháňajú nudu zo zaháľania, nezniesli by ju.“