Jan Werich: Človek

„Smiech a plač sú najcennejší majetok živého človeka.“

„Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom.“

„Boh stvoril človeka, ale nedal si to patentovať, a teraz to po ňom môže robiť hocaký blbec.“

„Keď sa pes nažerie, už ho ani nenapadne, aby sa pchal ďalej a márne ho kto láka - ale človek?“

„Prirodzenosťou človeka je hľadať radosť.“

„Človek, ktorý vie nasýtiť dušu, nie je zlým človekom.“

„Človek môže robiť to, o čom sníva, ak je preto ochotný vynaložiť dostatočné množstvo energie.“

„Je to smutné, ale mladosť musí raz odísť. I keď si ju človek zachová v srdci, žiaľ prírode, nezachová si ju v kolenách.“

„Človek, ktorý cestuje s túžbou dozvedieť sa, smeruje cez všetky diaľky hlavne k sebe samému.“

„Človek musí mať vždy cieľ, ale nemusí sa vždy trafiť.“

„Človek prišiel na svet preto, aby tu bol, pracoval a žil. Len múdry sa snaží náš svet postrčiť ďalej, posúnuť vyššie. A len vôl mu v tom bráni.“

„To je zaujímavé, ako v každej dobe človek prekáža niečím iným.“

„Keď človek zvíťazí nad vlastnou hlúposťou, je víťazom alebo porazeným? V každom prípade je to dobré.“

„Ja myslím, že civilizácia nie je dobrá, keď je bez kultúry. Človek potrebuje k šťastiu a spokojnosti nielen pohodlie telesné, ale i duševné. Kultúra a civilizácie musí ísť ruka v ruke.“

„Poslaním človeka od praveku bolo a zostáva loviť, nie vraždiť. Iba voly si to pletú.“

„Človek má robiť to, čo vie, čo potrebuje k šťastiu.“

„Boh si nenechal stvorenie človeka patentovať, preto to môže dnes každý robiť.“

„Ľudské snaženie a počínanie, ktoré zahrňujeme pod pojem umenie, je niečo ako pevná a krásna reťaz, ktorú ukuli umelci všetkých národov a dôb, aby ňou chránili dušu človeka pred odcudzením.“

„Slušný človek sa musí občas báť, ináč by sa mohol dostať do nepríjemností. Strach je ako cit v prstoch. Nemáš cit, siahneš do ohňa a zhorí ti ruka, ani sa nenazdáš.“