Emmanuel Levinas bol francúzsko-židovský filozof.
Významnou mierou prispel k rozšíreniu nemeckej fenomenológie vo Francúzsku. Levinas odmietal chápať skutočnosť ako systematickú súvislosť, ako totalitu . Na rozdiel od Kierkegaardovej kritiky Hegela však Levinas proti systému nestaval subjekt, ale to, čo je Iné . Iné sa stáva zreteľným v Druhom . Vzťah Ja k Druhému je základom etiky: Absolútna etická kompetencia druhého vyplýva z jednoty transcendencie, času a inakosti druhého, t. j. poukazuje ako stopa na nikdy netematizovateľné mimo tváre druhého. Levinas svoju filozofiu označoval ako metafyziku.
Existencia stojí nad bytím; prvotnými danosťami sú oddelenosť a osamotenosť ľudského personálneho subjektu. Interpersonálny vzťah je vzťah dvoch personálnych jednotiek, ktoré sú samy osebe úplne postačiteľné. Takýto vzťah je možný len vďaka účastenstvu nekonečna, ktoré pôsobí za každým bytím človeka a kozmu a v ktorom je každý človek postavený mimo akéhokoľvek ontologického systému. Božské nekonečno zasahuje každú celistvosť a systém, je transsystémové a transtotalitné obklopujúcno i toho najväčšieho možného systému. Najvlastnejšou bytostnou potrebou človeka je potreba bytia, ktoré je radikálne iné. Mojím najvlastnejším bytím je ten, kto je pre mňa absolútne iný, t. j. Boh. Wikipedia
✵ 12. január 1906 – 25. december 1995