Emily Dickinson citáty

page 7

„Krása nie je spôsobená. Ona je.“

„Prineste mi západ slnka v pohári.“

„Ak čítam knihu a behajú mi po tele zimomriavky a žiaden oheň ma nemôže zahriať - Viem, že je to poézia.“

„Ak dokážem zachrániť aspoň jedno srdce pred zlomením, tak nebudem žiť nadarmo.“

„Prepáčte mi moju príčetnosť v šialenom svete.“

„To, že láska je všetko, je všetko, čo vieme o láske.“

„Ráno bez teba je ako miznúce svitanie.“

„Príroda je strašidelný dom - ale umenie je dom, ktorý sa snaží byť strašidelný.“

„Večnosť sa skladá z dnešných dní.“

„Duša by mala byť vždy otvorená - pripravená privítať extatický zážitok.“

„Nepoznám na svete nič iné, čo by malo toľko sily ako slovo. Niekedy napíšem jedno a pozerám sa naň, až kým nezačne žiariť.“

„Psy sú lepšie ako ľudské bytosti, pretože vedia, ale mlčia.“

„Moji priatelia sú mojím "majetkom".“

„Žiť je také zarážajúce, že na nič iné nezostáva čas.“

“To Whom the Mornings stand for Nights,
What must the Midnights — be!”

“Nature is what we see,
The Hill, the Afternoon—
Squirrel, Eclipse, the Bumble-bee,
Nay—Nature is Heaven.

Nature is what we hear,
The Bobolink, the Sea—
Thunder, the Cricket—
Nay,—Nature is Harmony.

Nature is what we know
But have no art to say,
So impotent our wisdom is
To Her simplicity.”

“New feet within my garden go,
New fingers stir the sod;
A troubadour upon the elm
Betrays the solitude.

New children play upon the green,
New weary sleep below;
And still the pensive spring returns,
And still the punctual snow!”

“The distance that the dead have gone
Does not at first appear;
Their coming back seems possible
For many an ardent year.

And then, that we have followed them
We more than half suspect,
So intimate have we become
With their dear retrospect.”

“Glee! the great storm is over!
Four have recovered the land;
Forty gone down together
Into the boiling sand.Ring, for the scant salvation!
Toll, for the bonnie souls,—
Neighbor and friend and bridegroom,
Spinning upon the shoals!How they will tell the shipwreck
When winter shakes the door,
Till the children ask, “But the forty?
Did they come back no more?”Then a silence suffuses the story,
And a softness the teller’s eye;
And the children no
further question,
And only the waves reply.”

“Drowning is not so pitiful
As the attempt to rise.
Three times, ’t is said, a sinking man
Comes up to face the skies,
And then declines forever
To that abhorred abode

Where hope and he part company,—
For he is grasped of God.
The Maker’s cordial visage,
However good to see,
Is shunned, we must admit it,
Like an adversity.”